Čaká nás ďalšia novela Zákonníka práce v oblasti cezhraničného vysielania zamestnancov?
Dňa 30. júla 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 307/2019 Z. z. ktorým sa novelizoval Zákonník práce. Novela ZP reagovala na zmenu smernice 96/71/ES Európskeho Parlamentu a Rady o vysielaní zamestnancov v rámci poskytovania služieb a v oblasti cezhraničného vysielania zamestnancov priniesla pomerne zásadné zmeny. Zmenila (rozšírila) tzv. tvrdé jadro pracovných podmienok, ktoré sa vzťahujú na vyslaného zamestnanca z územia členského štátu EÚ na územie Slovenskej republiky, a to v oblasti odmeňovania, ubytovania a cestovných náhrad. Zároveň však novela stanovila, že ak bol zamestnanec vyslaný na obdobie dlhšie ako 12 mesiacov, po tomto období sa naňho nebude vzťahovať len tvrdé jadro, ale už slovenské pracovné právo ako celok. Výnimkou sú ustanovenia o založení, vzniku, skončení a zániku pracovnoprávneho vzťahu, výkonu inej zárobkovej činnosti a obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru.
Od 31. júla 2021 sa na nich vzťahuje celý Zákonník práce vrátane osobitných pracovnoprávnych predpisov a kolektívnych zmlúv. A na to by zamestnávatelia nemali zabudnúť.
A prečo na uvedené poukazujeme práve teraz, rok po účinnosti novely? Pretože táto novela Zákonníka práce zároveň stanovila prechodné obdobie, v zmysle ktorého sa vyslanie zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb z krajín EÚ na územie Slovenskej republiky pred účinnosťou novely považuje na účely posúdenia trvania vyslania za začaté dňom 30. júla 2020. Inými slovami, všetci dlhodobo vyslaní zamestnanci sa ocitli na rovnakom štartovacom bode a to bez rozdielu, ako dlho sa už na území SR pred účinnosťou novely nachádzali. A len pred niekoľkými dňami, t. j. dňa 30. júla 2021, uplynulo všetkým z nich dvanásťmesačné obdobie, počas ktorého sa na vyslaných zamestnancov vzťahovalo len tzv. tvrdé jadro smernice. Od 31. júla 2021 sa na nich vzťahuje celý Zákonník práce vrátane osobitných pracovnoprávnych predpisov a kolektívnych zmlúv. A na to by zamestnávatelia nemali zabudnúť.
Úvod príspevku sme začali otázkou o novele Zákonníka práce, ktorá by sa mohla prijať v najbližších týždňoch. K uvedenému záveru nás vedie obsah stanoviska Európskej komisie, ktorá takmer na výročie účinnosti vyššie uvedenej novely ZP, zaslala (aj) Slovensku formálnu výzvu na odstránenie nedostatkov vyplývajúcich z nedostatočnej transpozície smernice EP a Rady 2014/67/EÚ o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, do vnútroštátneho poriadku. Pre objektívnosť však treba dodať, že toto konanie Komisia začala aj voči ďalším dvadsiatim trom členským štátom.
