Daňový subjekt môže v konaní predkladať dôkazy v režime utajovaných skutočností

 

Najvyšší správny súd ČR vo svojom rozhodnutí zo dňa 13. decembra 2022 potvrdil, že Finančná správa ČR nemôže odmietnuť vykonať dôkazy zákonným spôsobom, ktoré v daňovom konaní navrhne daňový subjekt, a to len preto, že tieto podliehajú režimu utajovaných skutočností podľa zákona č. 412/2005 Sb. o ochraně utajovaných informací a o bezpečnostní spůsobilosti. Konštatoval to v rozsudku sp. zn. 3 Afs 202/2021 – 38.

V uvedenom súdnom spore žalobkyňa napadla rozhodnutie Finančnej správy ČR, ktorým jej bola vyrubená povinnosť doplatku dane s príjmu právnických osôb vo výške presahujúcej 3 mil. Kč. Dôvodom mala byť skutočnosť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a Finančnej správe nepreukázala požadované podklady preukazujúce opodstatnenosť výdavkov vynaložených na analýzu a prieskum jednotlivých trhov, ktoré pre ňu zrealizovali dve spoločnosti s ručením obmedzeným so sídlom v Slovenskej republike. Tieto sa zároveň podieľali na dodávke bezpečnostných systémov pre slovenského odberateľa FORUM Technologies a. s., pričom konečným užívateľom týchto systémov je vojenská spravodajská služba Slovenskej republiky.

Všetky dodávky a s nimi súvisiaca komunikácia tak boli realizované v režime utajovaných skutočností. Tie dokumenty, ktoré od žalobkyne požadovala predložiť Finančná správa ČR, podliehali stupňu utajenia „Dôverné“. Mestský súd v Prahe dal za pravdu žalobkyni, pričom uviedol, že Finančná správa ČR nezohľadnila skutočnosť, že pod obchodnú činnosť žalobkyne spadajú aj informácie pre slovenskú armádu, ktoré podliehajú stupňu utajenia Dôverné. Žalobkyňa ako nositeľka bezpečnostnej previerky pre tento stupeň utajenia, nemohla tieto informácie „len tak“ poskytnúť správcovi dane, ktorý bezpečnostnú previerku nemal.

Mestský súd neakceptoval ani argument, že správca dane je viazaný zákonnou povinnosťou mlčanlivosti podľa daňového poriadku ČR, nakoľko túto povinnosť vyhodnotil ako veľmi všeobecnú. Na informácie podliehajúce určitému stupňu utajenia je potrebné podľa súdu nahliadať prísnejšou optikou.

Po podaní kasačnej sťažnosti konanie pokračovalo na Najvyššom správnom súde ČR.

Finančná správa argumentovala, že ust. § 92 (Dokazovanie) daňového poriadku ČR platí pre všetky subjekty rovnako. Ak by mal správca dane zohľadniť  právny názor Mestského súdu v Prahe, znamenalo by to, že tým vytvorí iné (nerovné) podmienky predkladania dôkazov pre tú kategóriu daňových subjektov, ktoré majú možnosť predkladať dôkazy podliehajúce režimu utajovaných skutočností, pričom iné „bežné“ subjekty túto možnosť nemajú. V tom videl správca dane rozpor so zásadou procesnej rovnosti strán podľa ust. § 6 daňového poriadku ČR.

Uvedenú argumentáciu však Najvyšší správny súd ČR posúdil ako nesprávnu. Podľa súdu „princíp rovnosti neznamená rovnosť absolútnu, ktorá zakazuje žalobkyni dovolávať sa dôkazných prostriedkov „nového typu“, na ktoré nie sú v praxi daňové orgány zvyknuté“. Princíp procesnej rovnosti neznamená ani to, že by všetci účastníci konania museli mať vždy a v každý okamih k dispozícii tie isté procesné prostriedky. Princíp rovnosti má formálny charakter a znamená, aby bol pri správnom trestaní použitý „rovnaký meter“ a aby orgány verejnej moci vykonali všetky dôkazy navrhnuté účastníkom konania, pokiaľ tieto nie sú nadbytočné alebo nezákonné.

Najvyšší správny súd ČR tak judikoval, že dokazovanie v daňovom konaní v režime utajovaných skutočností nie je v rozpore s princípom procesnej rovnosti, avšak daňové orgány sú povinné zabezpečiť, aby mali túto možnosť v budúcnosti všetky daňové subjekty, ktoré, za splnenia ďalších zákonných podmienok, navrhnú takéto dôkazy v tomto režime vykonať.

Vzhľadom k tomu, že daňový poriadok vykonávanie dôkazov v režime utajovaných skutočností neupravuje, daňové orgány musia takéto dôkazy vykonávať v súlade so zákonom o utajovaných skutočnostiach a prípadne použiť analógiu podľa konkrétnych ustanovení správneho poriadku, upravujúcich všeobecné procesné podmienky spravovania utajovaných skutočností.

Menu