Pripúšťa Obchodný zákonník v rámci zmluvy o tichom spoločenstve, koncipovať vzťah podnikateľa a tichého spoločníka tak, že sa úplne vylúči zodpovednosť tichého spoločníka za stratu podnikateľa? Odporuje takéto zmluvné dojednanie základným zákonným ustanoveniam o zmluve o tichom spoločenstve a aj tomu ako sa chápe tiché spoločenstvo v obchodnom styku? Uvedené otázky zodpovedáme v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoKR/9/2020 zo dňa 27.05.2022.
O akú skutkovú situáciu išlo?
Žalobca (v pozícii tichého spoločníka) s úpadcom – žalovaným (v pozícií podnikateľa) uzatvorili dňa 07.03.2012 zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi vklad vo výške 200.000,- €. Podľa článku III zmluvy má tichý spoločník právo na podiel na zisku podnikateľa vo výške 30 % zo zisku a tiež bolo v spornej zmluve o tichom spoločenstve dojednané, že sa tichý spoločník nebude podieľať na strate spoločnosti a o stratu sa jeho vklad nebude znižovať (čl. III ods. 3). Podľa čl. V môže zmluvu vypovedať ktorákoľvek zmluvná strana ku koncu kalendárneho roka, pričom podnikateľ je povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad do 30 dní odo dňa zániku zmluvy. Dňa 07.03.2012 vystavil úpadca príjmový pokladničný doklad o prijatí sumy 200.000,- € od žalobcu ako vklad tichého spoločníka. Dňa 20.06.2013 žalobca adresoval úpadcovi písomnú výpoveď zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 07.03.2012 ku koncu kalendárneho roka a súčasne požiadal o vrátenie vkladu 200.000,- € do 30 dní od zániku zmluvy. Žalovaný uznal pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu do notárskej zápisnice. Žalobca si ako veriteľ prihlásil do konkurzu úpadcu – žalovaného pohľadávku, pričom ako právny dôvod vzniku uviedol právo na vrátenie vkladu tichého spoločníka. Správca poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku z dôvodu, že zmluva o tichom spoločenstve je úkon obchádzajúci zákon a je absolútne neplatná. Žalobca sa následne domáhal na súde určenia popretej pohľadávky.
Aká bola v konaní sporná otázka?
Otázne v prejednávanej veci bolo, či vymedzená dohoda zmluvných strán, v zmysle ktorej sa úplne vylučuje zodpovednosť tichého spoločníka za stratu podnikateľa, predstavuje neprípustný odklon od § 673 ods. 1 Obchodného zákonníka ako základného ustanovenia upravujúceho zmluvný typ zmluvy o tichom spoločenstve podľa ktorého: „Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.“
Akými úvahami sa súd riadil pri posudzovaní zmluvy o tichom spoločenstve?
Účelom tichého spoločenstva je získať pasívny príjem z investovania do podnikania podnikateľa bez toho, aby sa tichý spoločník aktívne zúčastňoval na obchodných rozhodnutiach podnikateľa. Tichý spoločník investuje do podnikania svojím vkladom a práve ním sa podieľa na podnikaní podnikateľa. Cieľom podnikania je síce dosiahnuť zisk (alebo merateľný pozitívny sociálny vplyv), ale z definície podnikania, podľa ktorej tak podnikateľ robí na vlastnú zodpovednosť, je zrejmé, že jeho nevyhnutnou súčasťou je aj ochota podstúpiť riziko straty. Podnikateľ vstupuje do podnikania teda jednak s víziou, že svojou činnosťou „zarobí“, ale v každom prípade musí byť uzrozumený aj s tým, že jeho činnosť bude viesť k strate na majetkových hodnotách, ktoré do podnikania vložil. Podľa odvolacieho súdu treba preto v tomto zmysle nazerať aj na význam pojmového znaku zmluvy o tichom spoločenstve – podieľania sa na podnikaní podnikateľa. Ak má tichý spoločník vložiť do podnikania podnikateľa určitý vklad ako peniazmi oceniteľnú hodnotu, je odôvodnené predpokladať, že tak urobí nielen s cieľom dosiahnuť zisk, ale aj s vedomosťou, že podnikateľ podniká na vlastnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví v povinnosti znášať prípadné straty z nevydareného podnikania. Tichý spoločník sa preto „podieľa na podnikaní podnikateľa“ nielen vtedy, ak podnikateľ vytvorí zisk, ale aj vtedy, ak podnikateľ dosiahne stratu.
Povinnosť tichého spoločníka znášať straty v určitej miere sa chápe ako prirodzený prvok tichého spoločenstva (tzv. sleeping partnership alebo anonymous partnership) aj v zahraničí. Za zmienku pritom stojí česká právna úprava, ktorá na dohodu, podľa ktorej sa tichý spoločník nepodieľa na zisku alebo strate, neprihliada (§ 2751 ods. 1 českého zákona č. 89/2012 Zb. Nový občiansky zákonník). Možno tiež spomenúť, že na podobnej zásade bola postavená i predchádzajúca česká úprava. Harmonizačnou novelizáciou českého Obchodného zákonníka (zákonom č. 370/2000 Zb.) bolo s účinnosťou od 01.01.2001 do ustanovenia § 673 ods. 1 českého Obchodného zákonníka (ktorého znenie bolo dovtedy totožné so slovenským znením § 673 ods. 1 Obchodného zákonníka) doplnené pravidlo, že rozsah účasti tichého spoločníka na zisku a strate musí byť rovnaký. Podľa dôvodovej správy pritom išlo len o spresnenie náležitostí zmluvy o tichom spoločenstve, takže je zrejmé, že cieľom nebolo radikálne zasiahnuť do definičných znakov tejto zmluvy.
Ako znel verdikt súdu?
Dohoda, ktorou sa úplne vylučuje zodpovednosť tichého spoločníka za stratu podnikateľa, popiera podstatu „podieľania sa na podnikaní podnikateľa“. Tichý spoločník by sa takto nepodieľal na podnikaní, ale len na zisku podnikateľa, čo nie je v súlade so základným ustanovením zmluvy o tichom spoločenstve upraveným § 673 ods. 1 Obchodného zákonníka ani s tým, ako sa tiché spoločenstvo chápe v obchodnom styku. V danom prípade tak nedošlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o tichom spoločenstve. Z uvedeného dôvodu konajúci súd žalobu o určenie popretej pohľadávky zamietol.“
