Právo na ochranu osobných údajov nie je absolútnym právom, ale musí sa posudzovať vo vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami, a to v súlade so zásadou proporcionality. Uvedené pred niekoľkými dňami opätovne zdôraznil Súdny dvor EÚ vo veci C-460/20, kde proti sebe opätovne (už niekoľkýkrát za pomerne krátku dobu) stáli články 7 a 8 Charty (ochrana súkromia a osobných údajov) a článok 11 Charty (právo na informácie).
Ochrana súkromia jednotlivca bola tentoraz reprezentovaná článkom 17 GDPR, teda právom na vymazanie (zabudnutie) podľa Všeobecného nariadenia o ochrane údajov, pričom však toto právo sa neuplatní v prípade podľa čl. 17 ods. 3 písm. a) GDPR, teda pri uplatnení práva na slobodu prejavu a na informácie.
Skutkovo bola vec pomerne zaujímavá. Fyzická osoba (žalobca) mala majetkovú účasť vo viacerých obchodných spoločnostiach, o podnikaní ktorých sa začali na internete objavovať kritické články. Kritika spočívala predovšetkým v možnej netransparentnosti podnikania či v podvodnom konaní týchto podnikateľských subjektov. Tieto kritické články však zverejňovala spoločnosť, ktorá sama čelila kritike z nekalých praktík, spočívajúcich vo zverejňovaní negatívnych článkov o podnikateľoch a následne v ponuke, že za určitú peňažnú sumu tieto články vymaže alebo zabráni ich ďalšiemu zverejneniu.
Osoby dotknuté na právach obsahom zverejnených článkov tak požiadali Google o odstránenie odkazov na články zo zoznamu výsledkov vyhľadávania, nakoľko obsahujú nesprávne (nepravdivé) tvrdenia. Google žiadosti „prekvapivo“ nevyhovel a v podstate požiadal o predloženie dôkazov o nepravdivých skutočnostiach uvedených v článkoch.
Súdny dvor tak posudzoval otázku, či sa má článok 17 ods. 3 písm. a) GDPR vykladať v tom zmysle, že v rámci vyváženia práv uvedených v čl. 7 a 8 Charty na jednej strane a práv uvedených v čl. 11 a 16 Charty na druhej strane, musí osoba požadujúca vymazanie odkazov z výsledkov vyhľadávania z dôvodu údajnej nesprávnosti obsahu, na ktorý odkazujú, túto nesprávnosť preukázať aspoň tzv. predbežným rozhodnutím súdu.
Súdny dvor sa vyjadril pomerne jednoznačne. Takáto osoba (žiadateľ/dotknutá osoba/žalobca) nemusí pri podávaní žiadosti o odstránenie odkazu z výsledkov vyhľadávania disponovať rozhodnutím súdu (ani tým o predbežne otázke), v ktorom by bola konštatovaná nesprávnosť (nepravdivosť) obsahu článkov, na ktoré predmetné odkazy čitateľa nasmerujú.
Súdny dvor však uviedol, že osobe, ktorá žiada o odstránenie odkazu z dôvodu nesprávnosti obsahu, na ktorý vyhľadávač odkazuje, „prináleží preukázať zjavnú nesprávnosť informácií nachádzajúcich sa v uvedenom obsahu, alebo aspoň časti tých informácií, ktorých dôležitosť nie je s ohľadom na celý obsah zanedbateľná. S cieľom zabrániť tomu, aby táto osoba znášala nadmerné bremeno, ktoré by mohlo narušiť potrebný účinok práva na odstránenie odkazu, však tejto osobe prináleží poskytnúť iba také dôkazy, pri ktorých je od nej vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci možné primerane požadovať, aby ich na účely preukázania tejto zjavnej nesprávnosti zisťovala. V tejto súvislosti tejto osobe v zásade nemôže byť už v štádiu pred podaním žaloby uložená povinnosť, aby na podporu svojej žiadosti o odstránenie odkazu podanej poskytovateľovi vyhľadávača predložila súdne rozhodnutie vydané proti editorovi predmetnej internetovej stránky, a to ani v podobe rozhodnutia vydaného v konaní o nariadení predbežného opatrenia. Uloženie takejto povinnosti uvedenej osobe by totiž malo za dôsledok to, že by táto osoba znášala neprimerané bremeno.“
Ak žiadateľ predloží dostatočné dôkazy podporujúce jeho tvrdenie o nesprávnosti obsahu článku, prevádzkovateľ vyhľadávača je povinný tejto žiadosti o odstránenie odkazu vyhovieť.
Z rozhodnutia Súdneho dvora tak vyplýva nasledovný záver. Pri uplatnení výnimky z práva na vymazanie (zabudnutie) podľa článku 17 ods. 3 písm. a) GDPR, nemožno právo na slobodu prejavu a na informácie zohľadniť (tzn. výnimka sa neuplatní), ak sa informácie alebo časť informácií v článku ukáže ako nepresná alebo nepravdivá.
Prevádzkovateľovi vyhľadávača stanovil Súdny dvor ešte jednu povinnosť. A síce, upozorniť používateľov internetu na prebiehajúce súdne alebo správne konania vo veci údajnej nepresnosti obsahu, pokiaľ bol prevádzkovateľ vyhľadávača o takomto konaní informovaný.
Ak sa v článkoch zobrazujú aj miniatúry fotografií osôb, takéto zobrazenie môže predstavovať významný zásah do práv týchto osôb, konkrétne práva na súkromný život a na ochranu osobných údajov. Ak je poskytovateľovi vyhľadávača doručená žiadosť o odstránenie odkazov týkajúcich sa fotografií zobrazených vo forme miniatúr, prevádzkovateľ musí zvážiť, či je zobrazenie týchto fotografií nevyhnutné na výkon práva na informácie používateľov internetu, ktorí majú potenciálny záujem o prístup k týmto fotografiám.
Celý text rozhodnutia je dostupný napríklad TU.
