Pred niekoľkými dňami posudzoval Najvyšší správny súd ČR zaujímavú otázku. A síce, či správca dane môže v konaní podľa daňového poriadku použiť ako dôkazný prostriedok viaceré nahrávky vozidla podnikateľa, ktorý si na dané vozidlo uplatňuje nadmerný odpočet DPH, pričom ale tieto nahrávky nevyhotovil správca dane, ale polícia pri plnení svojich úloh.
Toto rozhodnutie je zaujímavé aj z pohľadu GDPR, nakoľko NSS ČR opätovne zdôraznil potrebu získavania údajov v súlade s účelom a s ohľadom na vhodný právny základ (v tomto prípade zákonnú povinnosť).
Sťažovateľ podal dňa 22.01.2016 daňové priznanie, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 413.499 Kč. Dňa 28.01.2016 podal opravné daňové priznanie, v ktorom nárokovaný odpočet navýšil o 244.491 Kč z dôvodu kúpy automobilu pre účely svojho podnikania. Kúpu riadne preukázal príslušnými dokladmi.
Správca dane následne zaslal sťažovateľovi výzvu, ktorou začal konanie na odstránenie pochybností ohľadne deklarovaného nároku na odpočet z titulu kúpy vozidla. V reakcii na výzvu zaslal sťažovateľ správcovi dane knihu jázd vozidla za obdobie od 07.07.2015 do 11.03.2016.
Správca dane zároveň dňa 06.06.2016 zaslal Polícii ČR žiadosť o poskytnutie informácií o pohybe motorového vozidla, na ktoré bol odpočet uplatnený, a to za obdobie uvedené v knihe jázd. Keďže následne údaje poskytnuté Políciou ČR nekorešpondovali s údajmi uvedenými v knihe jázd, mal správca dane za to, že sťažovateľ nepreukázal splnenie podmienok na vznik nároku na nadmerný odpočet DPH.
Sťažovateľ v ďalšom konaní namietal, že spracovanie údajov o pohybe vozidla z kamerového systému prevádzkovanom Políciou ČR pre potreby správcu dane je v rozpore so zákonom, konkrétne s § 60 zákona č. 273/2008 Sb. o Policii České republiky. Podľa tohto ustanovenia:
(1) Policie zpracovává v souladu s tímto zákonem a jiným právním předpisem informace včetně osobních údajů v rozsahu nezbytném pro plnění svých úkolů.
(2) Zpracovávané informace musí policie zabezpečit před neoprávněným přístupem, změnou, zničením, ztrátou nebo odcizením, zneužitím nebo jiným neoprávněným zpracováním. Policie dále učiní nezbytná opatření pro zajištění bezpečnosti a spolehlivosti provozovaného informačního systému. Tímto nejsou dotčeny povinnosti podle jiného právního předpisu.
Sťažovateľ tak argumentoval, že k spracovaniu údajov (kamerových záznamov) došlo až na základe žiadosti správcu dane (teda pre účely daňového konania), nie pre účely polície, čo považoval za nezákonný postup a teda za dôkaz, na ktorý správca dane ani súdy nemôžu prihliadať.
Podľa § 60 odst. 1 zákona o Policii České republiky polícia zpracovává […] informace včetně osobních údajů v rozsahu nezbytném pro plnění svých úkolů. Podľa § 2 zákona o polícii je úlohou polície chránit bezpečnost osob a majetku a veřejný pořádek, předcházet trestné činnosti, plnit úkoly podle trestního řádu a další úkoly na úseku vnitřního pořádku a bezpečnosti […].
Podľa § 62 ods. 1 zákona o Policii České republiky polícia může, je-li to nezbytné pro plnění jejích úkolů, pořizovat zvukové, obrazové nebo jiné záznamy osob a věcí nacházejících se na místech veřejně přístupných […].
Medzi úlohy polície podľa vyššie citovaného § 62, pri plnení ktorých možno vyhotovovať kamerové záznamy, patrí bezpochyby aj zabezpečovanie verejného poriadku v doprave (dopravné nehody, priestupky). Práve za účelom získania týchto záznamov prevádzkuje Polícia ČR systém tzv. Automatickej kontroly vozidiel, ktorý údaje o predmetnom automobile zaznamenal. Tento systém je schopný zaznamenať a rozpoznať vozidlo podľa jeho evidenčného čísla a následne tieto údaje vyhodnotiť. A presne o tieto údaje správca dane požiadal.
Najvyšší správny súd ČR v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Afs 147/2020 – 34 kasačnú sťažnosť zamietol, pretože:
- Súd ustálil, že v prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že kamerové záznamy polícia vyhotovila skôr, ako o ne správca dane požiadal a preto neboli vyhotovené pre účely daňového konania (teda pre potreby správcu dane), ale v rámci činnosti a úloh polície zabezpečovať verejný poriadok.
- Podľa súdu bol správca dane oprávnený vyžiadať si od polície kamerové záznamy, pričom toto oprávnenie mu vyplýva z § 57 daňového poriadku, podľa ktorého majú povinnost poskytnout údaje na základě vyžádání správce daně[…] orgány veřejné moci a osoby, které a) vedou evidenci osob nebo věcí, b) poskytují plnění, které je předmětem daně, c) provádějí řízení v případech, jejichž předmět podléhá daňové povinnosti, nebo d) zpracovávají jiné údaje nezbytné pro správu daní.[1]
- V konaní bolo potrebné overiť, či sťažovateľ ako daňový subjekt užíval predmetný automobil skutočne len na účely podnikania. K tomu bolo potrebné vyžiadať si údaje o pohybe vozidla, pretože v súlade s § 58 ods. 3 daňového poriadku, tieto si správca dane nemohol overiť vo vlastnej evidencii, keďže takouto nedisponoval. Správca dane totiž políciu oslovil až potom, ako mu sťažovateľ doručil knihu jázd, ktorá nepôsobila dôveryhodne a to z toho dôvodu, že dátum prvej jazdy v nej uvedenej bol skorší, ako dátum prevzatia vozidla podľa dokumentov poskytnutých predajcom automobilu.
- Najvyšší správny súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu, že správca dane bol oprávnený o kamerové záznamy požiadať, pretože išlo o údaje nevyhnutné pre správu daní, pričom polícia je povinná takejto žiadosti vyhovieť.
- Sťažovateľ tak nárok na uplatňovaný odpočet DPH nepreukázal a správca dane mu ho preto v súlade so zákonom nepriznal.
[1] Podľa daňového poriadku SR by sa správca dane mohol odvolať napr. na jeho § 26 ods. 6, podľa ktorého: „Štátne orgány a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku, sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.“, resp. na ods. 7, podľa ktorého: „Každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.“
