Za situácie keď dieťa po zložení maturitnej skúšky nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, vyvstáva otázka posúdenia, kedy sa takéto dieťa stáva schopným samým sa živiť. Je to už samotným zložením maturitnej skúšky alebo až stratou statusu študenta? Posúdenie predmetnej otázky je dôležité v prípade, ak jeden z rodičov, ktorému bola súdom uložená vyživovacia povinnosť, sa domáha zrušenia výživného na dieťa. Na uvedenú otázku poskytujeme odpoveď v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/58/2020 zo dňa 28.01.2021. Pre úplnosť len treba pripomenúť, že rozhodnutie krajského súdu nepredstavuje záväzný precedens pre nižšie súdy naprieč Slovenskou republikou, preto nemožno vylúčiť, že súdy sa od uvedených záverov v jednotlivých prípadoch odchýlia.
Aká bola skutková situácia?
Otec (povinný) sa domáhal na súde zrušenia výživného ku dňu nasledujúceho po dni, kedy jeho dcéra (oprávnená) vykonala maturitnú skúšku. Svoj návrh otec (povinný) dôvodil tým, že jeho dcéra ukončila prípravu na budúce povolanie, vykonaním maturitnej skúšky, kedy prestala byť žiačkou školy a nič jej nebránilo už v tom čase sa poriadne zamestnať. Dcéra (oprávnená) v danej veci argumentovala tým, že aj keď ukončila štúdium na strednej odbornej škole pedagogickej, študentom síce prestala byť nasledujúci deň po vykonaní maturitnej skúšky, ale štatút študenta jej zostáva až do konca augusta príslušného roka, kedy sa oficiálne končí školský rok (až od tohto momentu nie sú na ňu vyplácané ani rodinné prídavky).
Akými úvahami sa riadil konajúci súd a ako znel verdikt súdu ?
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu, tak ako vyplýva z § 62 ods. 1 zákona o rodine, trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, majetkové pomery a pod. V konkrétnom prípade je teda povinnosťou súdu skúmať, či na strane dieťaťa existujú objektívne prekážky, ktoré mu bránia v schopnosti samostatne sa živiť.
Konajúci súd dospel k presvedčeniu, že ukončením štúdia záverečnou maturitnou skúškou oprávnená zavŕšila prípravu na budúce povolanie a nič jej objektívne nebránilo nasledujúcim dňom zamestnať sa, resp. zaevidovať sa na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Samotná skutočnosť, že oprávnená mala nárok na poberanie dávok v zmysle platných právnych predpisov (rodinné prídavky a pod.), jej žiadnym spôsobom nebránila uchádzať sa o zamestnanie, resp. zaevidovať sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nemôže byť preto na ujmu. Z uvedených dôvodov konajúci súd vyhovel návrhu otca a zrušil vyživovaciu povinnosť otca (povinného) počnúc dňom nasledujúcim po dni kedy jeho dcéra (oprávnená) vykonala maturitnú skúšku.
