Dňa 24.03.2022 rozhodol Ústavný súd SR už druhýkrát v sporoch o tzv. G-komponente (poplatok za prístup do distribučnej sústavy výrobcov), a to uznesením III. ÚS 167/2022-250. Tentoraz však posudzoval ústavné sťažnosti nespokojných výrobcov elektrickej energie, ktorými napádali uznesenia Najvyššieho súdu SR vydané v ich neprospech. Ústavný súd SR sťažnosti štyroch výrobcov odmietol ako zjavne neopodstatnené a právny názor Najvyššieho súdu SR za správny, logický a súladný s Ústavou SR. Z odôvodnenia uznesenia ÚS SR vyplýva nasledovné:
- zmluva o prístupe do distribučnej sústavy je súčasťou zmluvy o pripojení,
- ÚS SR konštatoval, že tvrdenia sťažovateľov o tom, že prístup do distribučnej sústavy nepotrebovali, vyznieva nepresvedčivo, keďže výrobou a následným predajom elektrickej energie sa napĺňa podstata podnikateľskej činnosti sťažovateľov,
- ÚS SR prisvedčil NS SR, že na právne vzťahy založené za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z. treba aplikovať práve tento právny predpis a jeho normy,
- ÚS SR vylúčil na daný prípad aplikáciu nálezu PL. ÚS 174/2014, ktorý časť vyhlášky ÚRSO vyhlásil za protiústavnú a to z dôvodu, (i) že medzi stranami sporu existuje zmluva o prístupe do distribučnej sústavy, ako aj z dôvodu, (ii) že nález PL. ÚS 174/2014 dopadá len na právnu úpravu a nie na vzťahy strán založené zmluvou.
Ústavný súd SR tak vyššie označeným uznesením nadviazal na predchádzajúci Nález III. ÚS 257/2020 s tým, že jednoznačne uviedol, že zmluva o prístupe výrobcov do distribučnej sústavy je súčasťou zmluvy o pripojení. Tieto závery sú zásadné a konajúce súdy na úrovni prvej a druhej inštancie, ktoré čakali na právny názor Ústavného súdu SR, budú môcť na jeho podklade vo veci konať a rozhodnúť.
