Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bola vyhlásená v Zbierke zákonov ako zákon č. 395/2021 Z.z. a ktorá vstupuje do účinnosti dňa 31. marca 2022 sa dotkla aj inštitútu námietok. Vybranými zmenami ako sprísnenie podmienok týkajúcich sa okruhu subjektov oprávnených na podanie námietok; rozšírenia diapazónu rozhodnutí/ úkonov ktoré nemožno namietať; ako aj zakotveniu zákazu podávania zjavne nedôvodných, sa venujeme v nasledujúcich riadkoch tohto príspevku.
Námietky sú hlavným z revíznych postupov, ktorým sa realizuje právo dotknutých osôb na preskúmanie rozhodnutí verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní. V rámci nášho delenia revíznych postupov ide o nástroj, ktorý patrí do kategórie ex ante a umožňuje uplatniť práva dotknutých subjektov v čase keď , môžu byť prípadné porušenia zákona ešte účinne napravené. Inštitút námietok umožňuje aktívne legitimovaným osobám pred uzavretím zmluvy domáhať sa nápravy na orgáne, ktorý námietky vybavuje.
Ako sme už načrtli v úvode tohto príspevku, predmetná novela zákona o verejnom obstarávaní, sa premietla aj do aktívnej legitimácie na podanie námietok, nakoľko sa
- upravuje právo záujemcu podať námietky, len v prípade, že preukáže akým spôsobom mohli byť postupom kontrolovaného dotknuté jeho práva alebo právom chránené záujmy.
- Zároveň sa zakotvuje, že v prípade ak je účastníkom procesu verejného obstarávania skupina dodávateľov je aktívne legitimovaným subjektom na podanie námietok člen skupiny dodávateľov len za predpokladu, že podáva námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, pričom táto skutočnosť musí byť zrejmá z podaných námietok.
Ďalej sa predmetnou novelou rozširuje diapazón postupov vyňatých z pôsobnosti konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok. Medzi postupy, ktoré nebudú podliehať preskúmaniu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok patrí:
- zadávanie zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia ako 800 000,- eur,
- zadávanie podlimitných zákaziek verejným obstarávateľom na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby,
- zadávanie zákazky s nízkou hodnotou verejným obstarávateľom,
- postup zadávania podlimitnej koncesie,
- zadávanie zákaziek na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby v oblasti obrany a bezpečnosti, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia ako finančný limit podľa § 5 ods. 5 písm. a).
Napokon jednou z najvýznamnejších zmien zákona o verejnom obstarávaní je aj postihovanie špekulatívnych postupov hospodárskych subjektov pri využívaní námietok.
Predmetnou novelou sa tak zakotvuje zákaz podať zjavne nedôvodnú námietku. Námietka sa za zjavne nedôvodnú bude považovať vtedy, ak bude celkom zjavne slúžiť na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo bude viesť k nedôvodným prieťahom v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného.
Navrhovateľ totižto pri podávaní nedôvodných námietok nemá skutočný záujem o účasť vo verejnom obstarávaní, ale jeho záujmom je napr. predĺženie procesu verejného obstarávania alebo iné poškodenie verejného obstarávateľa. Účelom novej právnej úpravy týkajúcej sa nedôvodných námietok by tak malo byť zabránenie podaniu špekulatívnej námietky od osoby, ktorá samotná a ani žiaden z jej priamych alebo nepriamych spoločníkov (ak ide o obchodnú spoločnosť) reálne nevykonáva relevantnú podnikateľskú činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky, t.j. námietky ktorej cieľom nie je dosiahnuť nápravu vo verejnom obstarávaní, ale toto umelo predĺžiť.
Uplatnenie zákazu zneužitia práva na podávanie námietok tak predstavuje materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného oprávnenia na podanie námietok, ktoré v konečnom dôsledku môže poškodzovať práva alebo oprávnené záujmy iných t. j. verejného obstarávateľa (kontrolovaného), ktorý prostredníctvom verejného obstarávania plní určité celospoločenské úlohy dotýkajúce sa ďalších subjektov. Zneužitie práva na podanie námietok (podanie zjavne nedôvodných námietok) by sa samozrejme malo preukázať a odôvodniť, tak aby naopak nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) voči navrhovateľovi, ktorý oprávnene žiada o preskúmanie určitého rozhodnutia verejného obstarávateľa. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje aj toho, kto je takýmto zneužitím práva poškodený t. j. verejného obstarávateľa (kontrolovaného).
V prípade, ak predsa len navrhovateľ podá zjavne nedôvodné námietky, takéto jeho konanie neostane bez vyvodenia konzekvencií, ktoré by mali súčasne predstavovať aj prevenčný nástroj voči zneužívania práva na podávanie námietok a ktorými sú:
- zastavenie konania,
- zodpovedanie za škodu, ktorá inému vznikne v dôsledku podanej zjavne nedôvodnej námietky a
- povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úradu v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska alebo znaleckého posudku.
