K (ne)možnosti odložiť žiadosť o poskytnutie informácií podanej advokátom

 

 

Najvyšší správny súd ČR (NSS ČR) sa vo svojom nedávnom rozhodnutí 10 As 49/2022 zaoberal otázkou, či môže povinný subjekt podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám odložiť (nevybaviť) žiadosť o sprístupnenie informácií z dôvodu, že žiadateľom je advokát, ktorý o informácie žiada pre účel poskytnutia právnej služby svojmu klientovi (potenciálnemu príjemcovi informácie) a povinnému subjektu neoznámi identitu klienta.

V prejednávanej veci sa advokát domáhal poskytnutia informácií o zmluve a jej náležitostiach, ktorú uzavrel povinný subjekt České dráhy, a.s. s dvomi súkromnými spoločnosti s ručením obmedzeným. Povinný subjekt žiadosti nevyhovel s odôvodnením, že žiadosť je neúplná a v súlade s § 14 ods. 5[1] zákona č. 106/1999 Sb o svobodném přístupu k informacím (viď § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám) vyžiadal jej doplnenie – konkrétne aby advokát doložil plnú moc na zastupovanie klienta alebo aby v žiadosti upresnil, že koná ako súkromná osoba. Advokát žiadosť nedoplnil a preto ju povinný subjekt odložil.

Podstatou sporu teda bolo, či povinný subjekt bol naozaj povinný o žiadosti vecne rozhodnúť, alebo či bol oprávnený postupovať podľa už uvedeného § 14 ods. 5 Zákona. NSS ČR dospel k záveru, že České dráhy, a.s. boli povinné po veci rozhodnúť, pretože:

  1. V danom prípade nebolo možné pochybovať o tom, že žiadateľ sa identifikoval dostatočne a v súlade so zákonom. Advokát v žiadosti uviedol svoj titul, meno a priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu, uviedol tiež, že je advokát a poskytol tiež adresu svojho sídla a IČO. Tieto identifikačné údaje k vybaveniu žiadosti s určitosťou stačia. Povinný subjekt svojim postupom akoby vytváral novú výnimku z povinnosti žiadosť o informácie posúdiť a vybaviť, pričom takáto výnimka v zákone jednoducho nie je.
  2. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám nijako nerozlišuje, v akom postavení sa žiadateľ o informácie musí nachádzať. Teda či má o ne žiadať ako podnikateľ (v tomto prípade advokát) alebo súkromná osoba. Aj preto mal povinný subjekt žiadosť vybaviť. Len pre úplnosť – v konaní advokát upresnil, že žiadosť podáva ako advokát, nie súkromná osoba.
  3. Úvahami o tom, „pre koho“ vlastne advokát informácie žiada, sa povinný subjekt približuje tomu, že vyžaduje od žiadateľa zdôvodnenie žiadosti o poskytnutie informácií. Avšak zákon nič také nevyžaduje.
  4. České dráhy, a.s. argumentovali aj tým, že ak informácie o zmluve ako povinný subjekt advokátovi poskytnú, môže ich zneužiť konkurencia (o ktorej sa nedozvedeli práve preto, že o ne žiada advokát). Aj takýto argument súd považoval za neprípustný.

Záver bol teda nasledovný. K postupu podľa § 14 ods. 5 Zákona súd nevidel dôvod, pričom odložením žiadosti povinný subjekt vybočil z rámca postupu predvídateľného zákonom. Súd len načrtol, že ak sa povinný subjekt obával vyzradenia informácií tvoriacich predmet obchodného tajomstva, mohol rozhodnúť aj spôsobom podľa § 9 ods. 1 Zákona, podľa ktorého „Pokud je požadovaná informace obchodním tajemstvím, povinný subjekt ji neposkytne.“ Súd však nechcel (a ani nemohol) predpovedať, ako by v prípade takého postupu štátnej „akciovky“ rozhodol.

 

[1] Povinný subjekt posoudí žádost a brání-li nedostatek údajů o žadateli podle odstavce 2 postupu vyřízení žádosti o informaci podle tohoto zákona, zejména podle § 14a nebo 15, vyzve žadatele ve lhůtě do 7 dnů ode dne podání žádosti, aby žádost doplnil; nevyhoví-li žadatel této výzvě do 30 dnů ode dne jejího doručení, žádost odloží,