Dňa 23.3.2022 uzrelo svetlo sveta dlho očakávané rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR vo veci Kemwater ProChemie s.r.o. c/a Odvolací Finanční ředitelství.
Stručne k predmetu sporu:
- Správca dane odoprel spoločnosti Kemwater ProChemie s.r.o. nárok na odpočet DPH zaplatenú za reklamné služby poskytnuté na golfových turnajoch, keďže táto spoločnosť nebola schopná preukázať, že dodávateľom služieb bola spoločnosť uvedená na faktúre, hoci nebolo pochýb o tom, že služby boli fakticky uskutočnené.
- Spoločnosť Kemwater ProChemie s.r.o. sa obrátila na Krajský súd v Prahe, ktorý vzhliadol jej žalobu ako dôvodnú a rozhodnutie správcu dane zrušil. Krajský súd v Prahe vychádzal z rozsudku SDEÚ zo dňa 22.10.2015,PPUH Stehcemp, C-277/14 a z neho vychádzal aj dovtedy ojedinelý rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 02.08.2017, č.j. 4Afs 58/2017 – 78, Stavitelství Melichar. Podľa Krajského súdu v Prahe z nich vyplýva, že podmienkou vzniku nároku na odpočet DPH nie je preukázať, že daňový subjekt prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa, ktorý daňový doklad vystavil. Nedostatok dôkazu ohľadne skutočného dodávateľa zdaniteľného plnenia môže byť významným len v prípade, že správca dane preukáže, že v reťazci obchodných transakcií došlo k podvodu na DPH.
- Odvolacie Finančné riaditeľstvo podalo voči rozsudku Krajského súdu v Prahe kasačnú sťažnosť. Nesúhlasilo s jeho záverom, že by spoločnosť Kemwater ProChemie s.r.o. neťažilo dôkazné bremeno ohľadne preukazovania skutočností, či služby poskytol skutočne dodávateľ uvedený na faktúre.
Kauza poputovala na Súdny dvor EÚ:
- Najvyšší správny súd ČR, vedomý si „rozkolu“ v otázke posudzovania oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH, keď fakturované služby boli vykonané, avšak bez toho, aby bolo jasné, kto tieto služby daňovému subjektu poskytol, sa rozhodol riešiť z dôvodu jej presahu do roviny úniového práva položením prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ, ktorá znela: „Je v súlade so smernicou 2006/112/ES, pokiaľ je uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na vstupe podmienené splnením povinnosti zdaniteľnej osoby preukázať, že zdaniteľné plnenie, ktoré prijala, jej poskytla iná konkrétna zdaniteľná osoba? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a ak zdaniteľná osoba uvedenú dôkaznú povinnosť nesplní, možno odoprieť právo na odpočítanie dane na vstupe bez toho, aby sa preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že nadobudnutím tovaru alebo služieb sa zúčastňuje na daňovom podvode?“
- Závery Súdneho dvora EÚ v otázke, či pre uplatnenie DPH je nutné presne identifikovať dodávateľa, ktorá je u našich českých bratov, ako aj v našom právnom prostredí o to zložitejšia, že dodávateľ môže byť od uplatnenia DPH oslobodený, pokiaľ neprekračuje stanovený obrat, sú: V prípade, ak sa dodávateľ uvedený na daňovom doklade líši od skutočného dodávateľa, platcovi DPH odoberie nárok na odpočet iba vtedy, pokiaľ nebude preukázané, že týmto dodávateľom bola zdaniteľná osoba. Postavenie (status) dodávateľa ako zdaniteľnej osoby môže vyplývať z okolností prípadu (napríklad zo skutočností, že fakturovaná cena / fakturované ceny prekročila / prekročili stanovený obrat pre registráciu k DPH, ktorým je v našom právnom prostredí dosiahnutie obratu vo výške 49.790,- Eur za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, resp. za kratšie obdobie). Poukazujúc na uvedené potom platí, že pokiaľ postavenie (status) dodávateľa ako zdaniteľnej osoby vyplýva z okolností prípadu, tak nárok na odpočet DPH podľa Súdneho dvora EÚ odoprieť nemožno. Naopak v prípade, kedy by okolnosti prípadu toto neumožnili dovodiť a odberateľ nie je schopný postavenie dodávateľa preukázať inými prostriedkami, potom správca dane môže odoprieť nárok na odpočet DPH, bez toho aby musel preukazovať účasť na daňovom podvode.
Verdikt Najvyššieho správneho súdu ČR po vydaní rozsudku Súdneho dvora EÚ:
S ohľadom na závery Súdneho dvora EÚ dospel Najvyšší správny súd ČR k záveru, že je nevyhnutné, aby vec bola vrátená správcovi dane, pretože ten sa nezaoberal tým, či možno zo skutkových okolností s istotou vyvodiť, že dodávateľ mal postavenie platcu DPH, lebo s touto podmienkou doterajšia rozhodovacia prax nepočítala.
Veríme, že vo svetle vyššie uvedených súdnych rozhodnutí, správcovia dane nebudú automaticky odmietať nároky na odpočet DPH, v prípadoch keď daňový subjekt nebol schopný preukázať kto bol skutočným dodávateľom služieb, avšak nebolo pochýb o tom, že služby boli fakticky uskutočnené a zo skutkových okolností prípadu vyplýva, že dodávateľom fakticky dodaného plnenia musela byť zdaniteľná osoba.
- Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 je dostupný napríklad tu.
- Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR nájdete napríklad tu.
