Postavenie podozrivého definuje ustanovenie § 33b zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“). Podozrivý má v zmysle tohto ustanovenia práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu, pričom tieto práva vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné; tým nie sú dotknuté procesné práva, ktoré podozrivému priznáva medzinárodná zmluva alebo priamo uplatniteľný právne záväzný akt Európskej únie.
Aplikačný problém však v tomto smere nastáva, či je alebo nie je možné ustanoviť obhajcu takejto osobe, teda v procesnom postavení „podozrivého“ v zmysle § 37 Trestného poriadku, nakoľko predmetné ustanovenie sa viaže len na „vydanie“ uznesenia o vznesení obvinenia, čo je v tomto ustanovení vyslovene uvedené, avšak v zmysle § 33b Trestného poriadku sú podozrivej osobe priznané práva a povinnosti v plnom rozsahu.
Z uvedeného vyplýva, že povinná obhajoba podľa tohto ustanovenia je výlučne viazaná na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia, teda na formálny procesný úkon, na formálny status obvineného a z tohto dôvodu toto ustanovenie § 37 Trestného poriadku nie je možné vykladať tak, že by sa vzťahovalo aj na osobu podozrivého.
V praxi sa z uvedených dôvodov vyskytujú dva odlišné právne názory, ktoré spôsobujú OČTK a súdom aplikačné problémy práve pri ustanovovaní obhajcu podozrivej osobe. Zástancovia prvého právneho názoru si ustanovenie § 37 Trestného poriadku vykladajú striktne až na moment vznesenia obvinenia, pričom druhá názorová strana tieto práva podozrivému priznáva práve kvôli výkladu ustanovenia § 33b Trestného poriadku, ktorý podozrivej osobe priznáva práva a povinnosti obvineného v plnom rozsahu.
Trestný poriadok v rámci novely tohto zákona platného od 15.03.2024 takéto právo podozrivej osobe priznáva len pri tzv. „bezplatnej obhajobe“ vyplývajúcej z ustanovenia § 40 ods. 2 Trestného poriadku ako aj pri osobe „zadržaného podozrivého“ v zmysle § 85 ods. 6 Trestného poriadku a to v podobe náhradného obhajcu, avšak to len v prípade, ak zvolený obhajca (nie ustanovený) nie je dosiahnuteľný a zadržaná osoba si nezvolí iného.
Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 40/2024 Z. z. by už osobe v procesnom postavení podozrivého malo byť priznané právo na obhajobu, čo vyplýva aj z Uznesenia Rady Európskej únie o pláne na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní zo dňa 30.11.2009 a preto by „podozrivý“ nemal disponovať len tými právami a nemal mať len tie povinnosti, ktoré sú výslovne alebo implicitne viazané na status (formálne) obvineného.
Z uvedených dôvodov je podľa nášho názoru potrebné tieto aplikačné problémy v čo najkratšom čase odstrániť a to predovšetkým zosúladením jednotlivých ustanovení Trestného poriadku, aby v praxi nedochádzalo k porušovaniu práva na obhajobu ako aj práva na spravodlivý proces vyplývajúcich priamo z Ústavy SR resp. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.