Z obsahu § 669 Obchodného zákonníka (ObZ) vyplýva, že náš právny poriadok nijakým spôsobom neupravuje spôsob výpočtu odstupného pri ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení. Obchodný zákonník stanovuje len maximálnu výšku odstupného a náčrt niekoľkých kritérií, ktoré na konečnú výšku môžu mať vplyv. Avšak uvedené nemožno považovať za zákonom stanovený postup určenia výšky odstupného, pričom odpoveď neposkytuje ani dôvodová správa k § 669 ObZ.
Podľa § 669 ods. 1 ObZ má obchodný zástupca v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak
- pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a
- vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé, pričom tieto okolnosti ovplyvňuje aj (ne)použitie konkurenčnej doložky podľa § 672a ObZ.
Podľa § 669 ods. 2 ObZ výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie.
Prvou otázkou, ktorou sa najvyšší súd zaoberal bolo, či za provízie, ktoré obchodný zástupca stráca v zmysle § 669 ods. 1 písm. b) ObZ, je možné považovať aj provízie, ktoré by obchodný zástupca hypoteticky získal, pokiaľ by zmluva o obchodnom zastúpení naďalej trvala (ide o provízie za obchody so zákazníkmi, ktorých zástupca pre zastúpeného získal počas trvania zmluvy).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Obdo/50/2022 zo dňa 29.02.2024 konštatoval, že pre zodpovedanie tejto otázky je potrebné vychádzať zo Správy o uplatňovaní článku 17 Smernice Rady o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS) z 18. decembra 1986 (Správa EK) predloženej Komisiou európskych spoločenstiev 23. júla 1996, ako aj zo samotného znenia predmetnej smernice (Smernica). Nemenej významný je tiež rozsudok Súdneho dvora EÚ z 23. marca 2023 vo veci QT proti 02 Czech Republic a.s, C574/21.
S poukazom na článok 17 Smernice a príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ Najvyšší súd SR uviedol, že účelom právnej úpravy prevzatej do § 669 ObZ tak je „jednotná ochrana obchodných zástupcov pri skončení zmlúv o obchodnom zastúpení a zabezpečenie náhrady pre obchodných zástupcov za klientelu, ktorú získali pre zastúpeného a z ktorej má zastúpený aj po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení podstatné výhody“. Preto je v kontexte čl. 17 ods. 2 Smernice potrebné dospieť k takému výkladu § 669 ods. 1 písm. b) ObZ, že za provízie, ktoré obchodný zástupca stráca, je potrebné považovať aj provízie, ktoré by obchodný zástupca hypoteticky získal z obchodov uzatvorených so zákazníkmi, ktorých obchodný zástupca získal počas trvania zmluvy o obchodnom zastúpení alebo s ktorými podstatne rozvinul obchod počas trvania zmluvy o obchodnom zastúpení, pokiaľ by vzťah zo zmluvy o obchodnom zastúpení naďalej trval.
Pri určovaní konkrétneho spôsobu výpočtu výšky odstupného poukázal NS SR na potrebu aplikovania eurokonformného výkladu ustanovení ObZ v kontexte postupu vymedzeného v Správe EK. Podľa NS SR ide o spôsob, akým zohľadniť kritéria vymedzené v čl. 17 ods. 2 písm. a) Smernice pre výpočet odstupného, ktoré sú zároveň upravené aj v § 669 ods. 1 OBZ. V bode 58 Uznesenia NS SR rozhodné kritéria vymedzil nasledovne:
„Správa EK špecifikuje spôsob výpočtu odstupného tak, že v prvej fáze je potrebné zistiť počet nových zákazníkov a zákazníkov, s ktorými bol podstatne zvýšený objem obchodov. Pri týchto zákazníkoch sa následne berie do úvahy provízia získaná obchodným zástupcom za posledných 12 mesiacov trvania zmluvy o obchodnom zastúpení. Následne je potrebné spraviť odhad trvania (v rokoch) výhod pre zastúpeného z obchodov uzatvorených s novými zákazníkmi a so zákazníkmi, s ktorými obchodný zástupca podstatne rozvinul obchod. Zároveň je potrebné zohľadniť mieru postupného odlivu zákazníkov (spravidla v percentách za rok) a skutočnosť, že obchodnému zástupcovi bude náhrada (odstupné) poskytnutá jednorazovo namiesto postupného vyplácania provízií. Následne prichádza druhá fáza, v ktorej sa posudzuje podľa okolností konkrétnej veci kritérium spravodlivosti poskytnutej náhrady (odstupného). V tretej fáze sa zistená výška náhrady (odstupného) porovná s maximálnou výškou náhrady (odstupného). Ako praktický príklad je v Správe EK uvedená suma provízií za posledných 12 mesiacov zistená vo výške 50 000 ECUs (European Currency Unit, od 1. januára 1999 nahradená eurom) so zisteným trvaním výhod pre zastúpeného po obdobie troch rokov, so zohľadnením odlivu zákazníkov 20 % ročne, kde za prvý rok by bola priznaná náhrada vo výške 40 000 ECUs (50 000 ECUs – 20 %), druhý rok vo výške 32 000 ECUs (40 000 ECUs – 20 %) a tretí rok vo výške 25 600 ECUs (32 000 ECUs – 20 %), spolu vo výške 97 600 ECUs, ktorá môže byť ďalej upravovaná s ohľadom na kritérium spravodlivosti a na záver porovnaná s korektívom maximálnej výšky náhrady (odstupného).“
Najvyšší súd uzavrel, že pokiaľ sa súdy nižšej inštancie stotožnili s výpočtom uskutočneným len z maximálnej výšky odstupného podľa § 669 ods. 2 ObZ, bez zohľadnenia kritérií vymedzených v § 669 ods. 1 písm. a) a b) ObZ, dopustili sa nesprávneho právneho posúdenia veci.
