Zaujímavý prípad riešil nedávno Najvyšší správny súd Českej republiky (NSS ČR) vo veci sp. zn. 5 As 52/2021-26. Študent práva, ktorého Právnická fakulta Karlovej univerzity vylúčila zo štúdia z dôvodu nedosiahnutia potrebného počtu kreditov v danom ročníku, zažaloval univerzitu z dôvodu porušenie práva na informačné sebaurčenie a práva na súkromie. To malo spočívať v tom, že univerzita zverejnila na úradnej tabuli osobné údaje študenta v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a informáciu o vylúčené zo štúdia spolu s konkretizovaním dôvodu.
Univerzita rozhodnutie o vylúčení zo štúdia doručovala študentovi prostredníctvom verejnej vyhlášky zverejnením na úradnej tabuli a webstránke školy. K doručeniu rozhodnutia podľa správneho poriadku došlo pätnástym dňom od zverejnenia rozhodnutia, t. j. dňa 04.01.2017, avšak rozhodnutie bolo z elektronickej úradnej tabule stiahnuté až dňa 07.02.2017. Zároveň bolo aj naďalej dohľadateľné na webstránke prostredníctvom internetového vyhľadávača.
Právna obrana univerzity spočívala v tom, že aj zverejňovanie písomnosti na webstránke po dobu dlhšiu ako 15 dní (teda po tom, ako sa už písomnosť považuje za doručenú), je plnením zákonnej povinnosti podľa článku 6 ods. 1 písm. c) GDPR. A je ním až do doby, kým sa adresát s písomnosťou preukázateľne oboznámi, prípadne kým uplynú všetky lehoty na podanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiu.
Univerzita tak argumentovala, že svojim postupom len plnila účel materiálneho doručenia písomnosti.
Na podporu svojej argumentácie univerzita tiež uviedla, že správny poriadok na rozdiel od niektorých iných procesných predpisov, explicitne nestanovuje povinnosť písomnosť po uplynutí určitej lehoty z úradnej tabule stiahnuť.
NSS ČR vec posúdil nasledovne:
- Pokiaľ správny poriadok stanovil dobu, po uplynutí ktorej nastávajú účinky doručenia, potom zákonodarca zjavne pokladá takúto dobu za dostatočnú na to, aby mal adresát možnosť oboznámiť sa s obsahom písomnosti zverejnenej na úradnej tabuli a tiež na ňu v zákonných lehotách reagovať.
- Zo správneho poriadku vyplýva, že ak správny orgán doručuje písomnosť verejnou vyhláškou, je povinný vyvesiť danú písomnosť na úradnej tabuli po dobu pätnástich dní. Povinnosť správneho orgánu zverejňovať písomnosti po uplynutí uvedenej doby zo správneho poriadku nevyplýva a preto tento právny predpis doručujúcemu orgánu nezakladá oprávnenie na spracovanie osobných údajov – formou zverejnenia na úradnej tabuli – po tom, čo nastanú účinky doručenia.
- Správny orgán sa v danom prípade preto nemôže dovolávať plnenia zákonnej povinnosti ani plnenia úlohy realizovanej vo verejnom záujme (čl. 6 ods. 1 písm. c) a e) GDPR). Tieto právne základy je potrebné vnímať reštriktívne a preto je možné ich aplikovať len v prípadoch, keď prevádzkovateľ plní jemu uložené a jasne definované právne povinnosti, resp. plní jemu uložené úlohy vo verejnom záujme.
- Aj keď správny poriadok priamo nestanovuje povinnosť z úradnej tabule písomnosť odstrániť po tom, ako nastanú účinky doručenia, v prípade písomností obsahujúcich osobné údaje táto povinnosť vyplýva zo Všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR).
Doručovanie písomnosti verejnou vyhláškou a jej zverejnenie na úradnej tabuli po dobu dlhšiu ako 15 dní, je tak v kontexte uvedeného v rozpore s právom na ochranu osobných údajov.
