V dohľadne dobe sa dočkáme novely zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Aktuálne totiž prebieha vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona, ktorým sa katastrálny zákon bude novelizovať a ktorého účinnosť je navrhnutá na 1. júl 2025.
Pomerne zásadnou zmenou prejde spôsob a rozsah zverejňovaných osobných údajov vlastníkov nehnuteľností. Princíp materiálnej a formálnej publicity katastra (princíp verejnosti katastra) ostane aj naďalej zachovaný, avšak verejne bez akýchkoľvek obmedzení už nebudú (ak zákon v takom znení prejde národnou radou) zverejňované osobné údaje zapísané na liste vlastníctva v rozsahu
• dátum narodenia,
• miesto trvalého pobytu,
• titul nadobudnutia a
• úplné znenie ťarchy.
Uvedené údaje budú aj naďalej zverejnené každému, avšak až po vykonaní povinnej autentifikácie. Za nedostatok navrhovanej novely možno považovať, že táto nijakým spôsobom povinnú autentifikáciu nekonkretizuje. Uvádza len, že „Autentifikácia sa vykoná prostredníctvom funkcie informačného systému na to určenej.“ Ide podľa nás o veľmi vágne ustanovenie bez potrebného normatívneho obsahu. S pojmom autentifikácia však možno spájať najmä overovanie totožnosti prostredníctvom občianskeho preukazu.
Z pohľadu práva ochrany osobných údajov možno navrhovanej novele vytknúť aj to, že táto len veľmi všeobecne definuje účely, na ktoré budú údaje autentifikovanej osoby ďalej spracúvané. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ich bude ďalej spracúvať za účelom „overovania zákonnosti spracúvania údajov zverejnených podľa § 68 ods. 4, vlastného monitorovania, na účely zabezpečenia integrity a bezpečnosti osobných údajov a na účely trestného konania“. K takto definovaným účelom vzniesol pripomienky v rámci MPK a Úrad na ochranu osobných údajov SR.
Novela zákona ani dôvodová správa tiež nekonkretizujú lehotu údajov spracúvaných zo strany ÚGKK SR o autentifikovanej osobe.
Aktuálne je ešte priestor na to, aby zákonodarca uvedené nedostatky odstránil. Následne sa potom bude možné stotožniť s názorom zákonodarcu, že zmyslom katastra nehnuteľností je zabezpečiť ochranu práv k nehnuteľnostiam, a to aj v kontexte ústavou chráneného práva na ochranu súkromia, rodinného života a osobných údajov. „Zverejňovanie údajov katastra nie je možné vnímať izolovane, iba optikou práva na informácie, ktoré bez ďalšieho nemožno považovať za právo nadradené právu na ochranu súkromia, rodinného života a osobných údajov.“
V vzťahu k ochrane súkromia zavádza predmetná novela katastrálneho zákona aj dve nové skutkové podstaty priestupkov. Priestupku sa dopustí ten, kto
• automatizovaným spôsobom s použitím technických prostriedkov hromadne získa údaje katastra zverejnené podľa § 68 ods. 4,
• neoprávnene poskytne, sprístupní, zverejní alebo inak použije údaje katastra získané na základe zmluvy podľa § 69 ods. 11.“
Priestupku podľa prvej skutkovej podstaty sa dopustí ten, kto automatizovaným spôsobom hromadne získa použitím technických prostriedkov zverejnené údaje katastra bez právneho základu.
Skutková podstata priestupku spočívajúceho v neoprávnenom využívaní údajov katastra získaných na základe zmluvy podľa § 69 ods. 11 katastrálneho zákona sa týka tých prípadov, ak sa poskytujú údaje katastra, vrátane osobných údajov, na základe zmluvy, a to osobám, ktoré tieto údaje nevyhnutne potrebujú na plnenie ich úloh alebo povinností ustanovených podľa osobitných predpisov alebo na splnenie úloh realizovaných vo verejnom záujme. Tieto osoby môžu údaje katastra, ktoré im boli poskytnuté, použiť len na účel, ktorý je dohodnutý v zmluve a ktorý vyplýva z osobitných právnych predpisov alebo na plnenie úloh vo verejnom záujme.
