Ako úspešne čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ
Minulý rok bol celosvetovo ťažký pre všetky odvetvia hospodárstva. Covid-19 zdecimoval pracovný trh, vystresoval dodávateľské reťazce a v najhorších prípadoch zastavil výrobu úplne. Slovenská ekonomika v dôsledku krízy klesla v roku 2020 takmer o 5,2% a životná úroveň v krajine sa prepadla na úroveň z roku 2017. Dá sa teda v roku 2021 začať nanovo?
Odpoveďou na bezprecedentnú krízu, ktorou EÚ prechádza by mal byť Plán obnovy a odolnosti, ktorý má ambíciu masívnymi verejnými výdavkami udržať ekonomiky členských štátov EÚ pri živote. Európska komisia v júni 2021 schválila slovenský Plán obnovy a odolnosti („Plán obnovy SR“), ktorý by mal pre Slovensko priniesť do roku 2026 zdroje prevyšujúce 6 miliárd Eur. Tieto finančné zdroje by mali byť v prvom roku ich čerpania kľúčové pre opätovné naštartovanie ekonomiky. Relevantným očakávaním je, že peniaze využijeme aj na transformáciu ekonomiky, aby tak nepredstavovali len jednorazovú kapitálovú injekciu, ale spolu s reformami prispeli k dlhodobo fungujúcemu hospodárstvu.
Európska komisia v júni 2021 schválila slovenský Plán obnovy a odolnosti („Plán obnovy SR“), ktorý by mal pre Slovensko priniesť do roku 2026 zdroje prevyšujúce 6 miliárd Eur.
V rámci čerpania schváleného balíka pomoci bude zásadné okrem znalosti podnikateľského prostredia aj správne nastavenie pravidiel verejného obstarávania a štátnej pomoci zo strany Európskej komisie („Komisia“) a členských štátov v súlade s politikou hospodárskej súťaže EÚ. Opatrenia, prostredníctvom ktorých môžu byť finančné prostriedky z Plánu obnovy poskytnuté, musia byť v súlade s osobitnými predpismi pre oblasť štátnej pomoci, ktorých základ predstavuje článok 107 a108 Zmluvy o fungovaní EÚ („ZFEÚ“). Z uvedeného všeobecného zákazu poskytovania štátnej pomoci však existujú aj osobitné výnimky a pravidlá vrátane skupinových výnimiek a poskytovania minimálnej pomoci stanovené a prijímané na úrovni Komisie. V tejto súvislosti by som rada upozornila na to, že problematika štátnej pomoci je veľmi komplexná, preto ju odporúčam nepodceňovať a vždy dôsledne skúmať splnenie podmienok oprávnenosti a to tak na strane poskytovateľov ako aj jej prijímateľov.
V oblasti štátnej pomoci Komisia zareagovala na pandémiu už 19. marca 2020 kedy prijala Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácií spôsobenej nákazou COVID 19. Dočasný rámec členským štátom umožňuje využívať plnú flexibilitu pri využívaní existujúcich pravidiel štátnej pomoci stanovenú v súvisiacich pravidlách, aby mohli podporiť hospodárstvo v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Platnosť dočasného rámca bola zatiaľ predĺžená do konca roka 2021.
V súvislosti s Plánom obnovy Komisia zároveň v decembri 2020 uverejnila jedenásť usmerňujúcich vzorov pre štátnu pomoc, ktoré sa vzťahujú na mnohé typy investičných projektov, aby pomohla členským štátom pri navrhovaní národných plánov podpory obnovy a odolnosti v súlade s pravidlami štátnej pomoci EÚ. Európska komisia naviac konzultuje s členskými štátmi o možnom rozšírení všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, aby ešte viac uľahčila realizáciu možnosti čerpania finančných zdrojov. Vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách sa niektoré konkrétne kategórie štátnej pomoci označujú za zlučiteľné so zmluvou za predpokladu, že spĺňajú jasne vymedzené podmienky. V takom prípade sú oslobodené od povinnosti zasielať Komisii predchádzajúcu notifikáciu a žiadať ju o schválenie. Možné rozšírenie skupinových výnimiek prichádza do úvahy v prípade podpory investícií zameraných na vyššiu energetickú hospodárnosť alebo digitalizáciu budov, výstavbu sietí nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá, digitalizáciu malých a stredných podnikov či zavádzanie širokopásmového pripojenia. Po konečnom prijatí Komisiou budú môcť členské štáty vykonávať takéto opatrenia priamo s úplnou právnou istotou.
Plán obnovy SR naviac v rámci jednotlivých opatrení výslovne uvádza podmienky poskytnutia podpory z pohľadu pravidiel štátnej pomoci a prípadnú potrebu jej konzultácie a overenie Protimonopolným úradom SR resp. notifikáciu štátnej pomoci Komisii.
V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami upozorňujem na možné riziko poskytnutia štátnej pomoci, ktorá bude Komisiou vyhodnotená ako nezlučiteľná s vnútorným trhom. Poskytovateľ neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci je totiž povinný na základe rozhodnutia Komisie o neoprávnenej pomoci vymáhať od príjemcu sumu zodpovedajúcu neoprávnenej pomoci vrátane úroku. Za vykonanie rozhodnutia o vymáhaní je zodpovedný členský štát, ktorý je povinný bez meškania v súlade s vnútroštátnymi predpismi toto vymáhanie realizovať. Úrok z neoprávnenej štátnej pomoci je splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi do dátumu jej vymoženia.
Ďalšími súvisiacimi nárokmi, ktoré v tejto súvislosti môžu vzniknúť sú nároky na náhradu škody a to predovšetkým zo strany konkurentov príjemcu pomoci voči členskému štátu, ako aj voči samotnému príjemcovi pomoci. Určité otázky však vyvolávajú možné nároky na náhradu škody príjemcu protiprávnej štátnej pomoci voči poskytovateľovi z dôvodu spôsobenia škody. Aj keď by na strane príjemcu bola naplnená podmienka vzniku škody, tak podľa súčasnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. C-24/95 Land Rheinland-Pfalz proti Alcan Deutschland GmbH.) platí, že príjemca štátnej pomoci je povinný sa uistiť, či je v jeho prípade štátna pomoc notifikovaná v súlade s právom EÚ, inak stráca pozíciu dobromyseľného subjektu. Podľa Súdneho dvora EÚ je starostlivému podnikateľovi v zásade umožnené sa ubezpečiť, či podmienky konania o pomoci boli dodržané.
Súčasná judikatúra Súdneho dvora EU, prax Komisie a vnútroštátnych súdov stojí teda v zásade proti odškodňovaniu príjemcov pomoci. Tento postoj je odôvodnený najmä tým, že prípadné priznanie nároku na náhradu škody príjemcovi, by bolo v rozpore so zmyslom zákazu poskytovania štátnej pomoci, nakoľko by príjemca protiprávnej štátnej pomoci ostal v konečnom dôsledku zvýhodnený. Napriek uvedenému by však vznik nároku príjemcu na náhradu škody mal byť opodstatnený celkom výnimočne a to v prípade, ak by členský štát jednoznačne ubezpečil príjemcu, že opatrenie nie je štátnou pomocou v zmysle čl. 107 ods. 1 ZFEÚ alebo sa naň vzťahuje výnimka z notifikácie. Otázka preukázania takéhoto ubezpečenia však bude vždy na príjemcovi.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného následné vyhodnotenie neoprávnenosti poskytnutej resp. prijatej pomoci môže veľmi vážne postihnúť tak jej poskytovateľa ako aj príjemcu. Základnou zásadou pri čerpaní finančných prostriedkov z pripraveného Plánu obnovy SR by preto mala byť obozretnosť. V snahe eliminácie týchto rizík odporúčam vždy odborné posúdenie poskytovanej pomoci z hľadiska jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom EÚ. Obdobne pravidlá verejného obstarávania aktuálne podliehajú viacerým legislatívnym zmenám, vrátane zmien pravidiel kontroly. Neváhajte sa preto obrátiť na profesionálnu právnu pomoc a zabrániť tak zbytočným škodám a sankciám, ktoré môžu v tejto súvislosti vzniknúť.
Naša advokátska kancelária má bohaté skúsenosti v oblasti práva štátnej pomoci a verejného obstarávania, keďže v minulosti spolupracovala s ústrednými orgánmi štátnej správy pri systémovom nastavovaní pravidiel štátnej pomoci pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov EÚ. Dodnes sme sa podieľali na desiatkach posúdení uplatnenia pravidiel štátnej pomoci a verejného obstarávania a ich súladu s právom EÚ a to tak pre klientov z verejného ako aj súkromného sektora.
Článok v anglickej verzii nájdete tu https://spectator.sme.sk/c/22682266/recovery-and-resilience-plan-for-europe-and-state-aid-rules.html
JUDr. Martina Filipová
