Súdny dvor v EU v aktuálnom rozsudku vo veci C-383/23 zo dňa 13. februára 2025 riešil súdny spor, predmetom ktorého bolo porušenie ustanovení GDPR dánskeho predajcu nábytku, ktorý je súčasťou skupiny Lars Larsen Group. Porušenie sa malo týkať uchovávania osobných údajov 350.000 bývalých klientov.
Spornou bola otázka, či sa má výška prípadne uloženej pokuty vypočítať u obratu podniku porušujúceho GDPR (v danom prípade bol obrat v prepočte 241.000.000,- Eur) alebo z obratu celej skupiny LLG (v prepočte približne 881.000.000,- Eur). A teda, či sa má článok 83 ods. 4 až 6 GDPR vykladať v tom zmysle, že pri ukladaní pokuty podniku treba brať do úvahy celkový ročný obrat hospodárskeho subjektu, ktorého je podnik súčasťou, alebo len celkový ročný obrat samotného podniku?
Podľa Súdneho dvora EU sa á článok 83 ods. 4 až 6 GDPR vykladať v tom zmysle, že pojem „podnik“ uvedený v týchto ustanoveniach zodpovedá pojmu „podnik“ v zmysle článkov 101 a 102 ZFEÚ. V dôsledku uvedeného tak v prípade uloženia pokuty prevádzkovateľovi osobných údajov, ktorý je podnikom alebo je súčasťou podniku, za porušenie GDPR, „sa výška pokuty stanoví na základe percentuálneho podielu z celkového celosvetového ročného obratu podniku za predchádzajúci účtovný rok. Pojem „podnik“ sa musí tiež zohľadniť s cieľom posúdiť skutočnú alebo materiálnu hospodársku schopnosť adresáta pokuty, a overiť tak, či je pokuta účinná, primeraná a zároveň odrádzajúca“.
Rozhodnutie súdneho dvora má tak význam pre všetky nadnárodné spoločnosti, ktoré by mali zbystriť pozornosť a venovať spracúvaniu údajov zvýšenú pozornosť.
