Národná rada Slovenskej republiky v reakcii na hroziacu cenovú nedostupnosť elektrickej energie a plynu prijala dňa 27.09.2022 zákon č. 324/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela“).
Stav núdze
Ako je možné vyčítať z dôvodovej správy, základom novely zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z. z.“) je rozšírenie konceptu stavu núdze v elektroenergetike a v plynárenstve vytvorením legislatívnych nástrojov umožňujúcich štátu reagovať na prípadný vznik stavu núdze.
Popri existujúcej právnej úprave stavu núdze, ktorý vyhlasuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy je po novom zadefinovaný aj stav núdze, „kedy cena veľkoobchodných energetických produktov na veľkoobchodných trhoch s energiou dosahuje nielen krátkodobo úroveň, ktorá môže viesť k cenovej nedostupnosti elektriny pre odberateľov na vymedzenom území a ktorá môže spôsobiť ohrozenie bezpečnosti štátu, zdravia alebo života veľkej skupiny odberateľov elektriny alebo hrozbu značných hospodárskych škôd u koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území.“ Dôvodová správa k tejto definícii spresňuje, že musí ísť o bezprecedentnú krízovú situáciu, ktorá svojím charakterom podkopáva fundamentálne aspekty fungovania štátu, resp. jeho ekonomického života.
Vážnosť situácie, ktorá je spôsobená cenovou nedostupnosťou elektriny pre odberateľov, je vyjadrená aj v „osobe“ vyhlasovateľa stavu núdze, ktorým je vláda na návrh Ministerstva hospodárstva SR. Tu je právna úprava v zásade zhodná s Ústavným zákonom č. 227/2022 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej len „Ústavný zákon“). Stav núdze v dôsledku cenovej nedostupnosti elektriny možno vyhlásiť najdlhšie na 180 dní a ak dôvody pre vyhlásenie stavu núdze v elektroenergetike trvajú, možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas stav núdze v elektroenergetike predĺžiť o ďalších 40 dní, a to aj opakovane s tým, že predĺženie stavu núdze musí odobriť Národná rada SR obdobne ako je tomu aj v prípade núdzového stavu v zmysle Ústavného zákona.
Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa môžu nariadiť účastníkom trhu počas stavu núdze z dôvodu cenovej nedostupnosti elektriny, môžeme jednoznačne uviesť, že zákon č. 251/2012 Z. z. vystupuje ako „lex specialist“ voči Ústavnému zákon ako „lex generalis“, čím priamo reflektuje na odvetvie energetiky a požiadavky z neho plynúce. Podľa novej právnej úpravy tak Ministerstvo hospodárstva SR všeobecne záväzným právnym predpisom na základe rozhodnutia vlády môže nariadiť účastníkom trhu
- zákaz vývozu elektriny,
- využitie výrobnej kapacity na dodávku elektriny určeným skupinám koncových odberateľov elektriny za určenú cenu, a na to nadväzujúce obmedzenie spočívajúce v určení dodávateľa/dodávateľov elektriny, ktorému/ktorým sa uloží povinnosť zabezpečiť dodávku elektriny týmto skupinám koncových odberateľov elektriny za určenú cenu,
- obmedzenie spotreby elektriny koncovým odberateľom okrem domácností,
- povinnosť zúčastniť sa verejného obstarávania na dodávku elektriny, predložiť ponuku a ako úspešný uchádzač uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu na dodávku elektriny za určenú cenu, alebo povinnosť predložiť ponuku alebo prijať návrh zmluvy a uzavrieť zmluvu na dodávku elektriny za určenú cenu, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uzatvára zmluvu inak než postupom podľa predpisov o verejnom obstarávaní.
V tejto súvislosti zákon normuje právomoc vláde určiť cenovú reguláciu nariadením, pričom cena môže byť určená rozdielne pre elektrinu vyrábanú rôznymi technológiami a môže byť určená rozdielne pre rôzne skupiny odberateľov elektriny.
Z katalógu obmedzení, ktoré súčasná právna úprava poskytuje, je zrejmé, že obmedzenia v stave núdze zasahujú jednak do vlastníckeho práva garantované čl. 20 Ústavy SR a to minimálne v rozsahu dispozičného práva vlastníka nakladať s vecou (elektrinou) a rovnako tak narúšajú zmluvnú autonómiu ako súčasť práva podnikať podľa čl. 35 Ústavy SR.
V nadväznosti na vyššie uvedené, novela počíta aj s určitou mierou kompenzácie. Dodávateľ elektriny, ktorému bola uložená povinnosť zabezpečiť dodávku elektriny určeným skupinám koncových odberateľov, má právo na úhradu oprávnených nákladov, ktoré kompenzuje Ministerstvo hospodárstva SR. Rovnaké právo však nie je priznané tomu dodávateľovi elektriny, ktorému je uložená povinnosť zúčastniť sa verejného obstarávania a v prípade jeho úspechu je povinný uzavrieť zmluvu na dodávku elektriny za určenú cenu, teda cenu, ktorá nie je výsledkom verejného obstarávania (a ani výsledkom dopytu a ponuky) ale je v súlade s ust. § 20 ods. 17 zákona č. 251/2012 Z. z. určená vládou.
Zákon č. 251/2012 Z. z. v znení novely tiež vylučuje právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu, pre ktorý bol stav núdze v elektroenergetike vyhlásený alebo pre ktorý stav núdze v elektroenergetike hrozil, alebo z dôvodu realizácie obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike alebo opatrení nariadených Ministerstvom hospodárstva SR.
Z uvedeného je teda zrejmé, že podnikatelia, ktorý v dôsledku uložených opatrení nebudú môcť plniť povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré uzatvorili v čase, keď stav núdze nebol vyhlásený, nebudú sa môcť dovolávať náhrady škody a ani ušlého zisku.
Je teda možné usudzovať, že určitá skupina užívateľov trhu bude v dôsledku uložených opatrení v čase stavu núdze bez akejkoľvek kompenzácie zo strany štátu.
Novelou zákona č. 251/2012 Z. z. bol rovnaký mechanizmus stavu núdze zavedený aj v odvetví plynárenstva, prirodzene, s menšími odchýlkami.
Povinnosť všeobecného hospodárskeho záujmu
Prijatá novela zákona č. 251/2012 Z. z. sa dotkla aj inštitútu „všeobecného hospodárskeho záujmu“, ktorý doplnila o nové oblasti a rovnako tak rozšírila aj povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré môže Ministerstvo hospodárstva SR uložiť zákonom definovaným subjektom. Pre úplnosť, pod pojmom povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme je potrebné si predstaviť hospodárske činnosti, ktoré subjekty verejného sektora považujú za mimoriadne dôležité pre občanov, a ktoré by sa neposkytovali (alebo by sa poskytovali za odlišných podmienok), ak by nedošlo k štátnej intervencii.
Medzi doterajšie povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme (ako napríklad bezpečnosť, pravidelnosť, kvalita a cena dodávky elektriny a plynu, prípadne ochrana odberateľov elektriny a plynu v domácnosti a pod.) boli novelou doplnené povinnosti týkajúce sa zabezpečenia výroby elektriny na vymedzenom území a dodávky vyrobenej elektriny odberateľom na vymedzenom území, a v oblasti plynárenstva ide o povinnosť zabezpečiť štandard bezpečnosti dodávok plynu pre chránených odberateľov.
Novelou bol do zákona č. 251/2012 Z. z. zapracovaný aj mechanizmus financovania povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorý doteraz v legislatívnej podobe absentoval. Povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme sú svojich charakterom služby všeobecného hospodárskeho záujmu a ako také si vyžadujú financovanie zo strany štátu. Mechanizmus financovania, ktorý sa stal súčasťou nášho právneho poriadku schválením novely sa netýka len nových, novelou doplnených, povinností všeobecného hospodárskeho záujmu, ale všetkých povinností, ktoré Ministerstvo hospodárstva SR môže v súlade s § 24 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. uložiť danému subjektu. Novelou sa teda zadefinoval pojem „čisté náklady povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme“ (§ 24b) ako aj proces rozhodovania o náhrade čistých nákladov povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme (ďalej len „náhrada čistých nákladov“) (§ 24c). Rozhodnutie o náhrade čistých nákladov vydáva Ministerstvo hospodárstva SR pričom celý proces vydávania je upravený v zákone č. 251/2012 Z. z. s výlukou aplikácie Správneho poriadku.
