Z právnej definície rodného čísla vyplýva, že jeho druhé dvojčíslie vyjadruje číselné označenie mesiaca narodenia osoby, ktoré je u žien zvýšené o 50. Ústavný súd Českej republiky posudzoval, či takéto vyjadrenie rodného čísla nie je v rozpore s ústavou, predovšetkým či nie je diskriminačné. Plénum ÚS ČR dňa 31.3.2022 rozhodlo, že diferenciácia rodných čísel na mužské a ženské, pričom ženské je zároveň zvýšené o 50, je v súlade s ústavou.
Na ústavný súd sa obrátil navrhovateľ, ktorý sa narodil ako muž, avšak necítil sa byť ani mužom, ani ženou. Prostredníctvom svojho návrhu sa ako „nebinárna osoba“ domáhal práva na „neutrálny“ tvar rodného čísla. Okrem iného navrhovateľ argumentoval aj tým, že:
- pohlavie, ktoré je možné odvodiť z rodného čísla, nemusí vždy odpovedať pohlaviu, s ktorým sa človek vnútorne identifikuje,
- každý má právo na rešpekt k pohlavnej sebaidentifikácii ako súčasti práva na sebaurčenie podľa čl. 7 Listiny základných práv a slobôd,
- právo na sebaurčenie v sebe zahŕňa aj právo navonok prejavovať svoju pohlavnú identitu.
Ako konštatoval ústavný súd, „informácia o pohlaví človeka, ktorú je možné odvodiť z rodného čísla, zodpovedá pohlaviu úradnému (priradenému pri narodení) a o vnútorných pocitoch človeka nevypovedá vôbec nič. … Tým, že štát v rodnom čísle určitým spôsobom zachytáva informáciu o pohlaví jednotlivca, nijako nepredurčuje, akým spôsobom na seba nahliada sám jednotlivec.“
Ústavný súd ďalej poukázal na prípady, kedy je rozlišovanie medzi mužmi a ženami vyslovene žiadúce. Napríklad podľa č. 29 Listiny, ženy, mladiství a zdravotne postihnuté osoby majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a tomu zodpovedajúce osobitné pracovné podmienky. Rovnako tak podľa pravidiel občianskeho a rodinného práva, manželstvo je definované ako trvalý zväzok muža a ženy. Výnimkou nie sú ani športové súťaže, ktoré môžu byť usporiadané výhradne pre ženy, či existencia oddelených šatní či toaliet.
V kontexte vyššie uvedeného ústavný súd ďalej v bode 49 konštatoval:
„Ak Ústavný súd dospel k záveru, že ústavnému poriadku neodporuje, ak rodné číslo obsahuje informáciu o pohlaví jeho nositeľa, urobil tak okrem iného preto, že táto informácia môže byť v určitých prípadoch potrebná z hľadiska plnenia funkcií štátu. A potrebná je práve tá informácia o pohlaví, ktorú štát eviduje a ktorá vychádza zo všeobecne chápaného významu pohlavia v Českej republike. Vyššie uvedené príklady, v ktorých je medzi mužmi a ženami právne či fakticky robený rozdiel, to názorne ukazujú. Všetky uvedené príklady rozlišovania mužov a žien majú svoj dôvod a svoj pôvod v odlišných biologických charakteristikách mužov a žien, od ktorých sa určuje pohlavie a pre ktoré sa rozlišovanie medzi mužmi a ženami môže v niektorých prípadoch javiť žiaduce alebo nevyhnutné. Rozlišovanie pohlavia v rodnom čísle na túto právnu realitu, a nepriamo aj realitu spoločenskú, nadväzuje.“
Ústavný súd ešte skonštatoval, že navrhovateľ si ani sám nie je istý, čoho sa vlastne domáha. V petite ústavnej sťažnosti totiž okrem iného požadoval, aby ústavný súd zrušil ženský tvar rodného čísla a prinútil správne orgány zmeniť navrhovateľove rodné číslo z „mužského“ na „neutrálne“. Ako skonštatoval ústavný súd, „podľa navrhovateľa by tak mal existovať „mužský“ tvar rodného čísla a „neutrálny“ tvar rodného čísla, avšak „ženský“ tvar rodného čísla by ako neústavný existovať nemal“.
Aj z uvedených dôvodov preto Ústavný súd ČR nálezom sp. zn. Pl. ÚS 2/20 návrh odmietol.
Nález ÚS ČR je dostupný napríklad tu.
