V nedávnom období vznikli v právnej obci polemiky ohľadom možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v kauzách o ochranu osobnosti a to s ohľadom na medializovaný súdny spor, v ktorom tzv. Čurillovci žalovali Matúša Šutaja Eštoka o ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za ním prezentované informácie na ich adresu.
S ohľadom na stále nedostatočné povedomie verejnosti o rozsudkoch pre zmeškanie sme sa rozhodli aspoň stručne zhrnúť podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku, možnosti obrany v prípade jeho vydania a zároveň poskytnúť pohľad na rozsudky pre zmeškanie v sporoch o ochranu osobnosti.
Rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok) predstavuje procesnú sankciu za pasivitu strany sporu (tak žalobcu ako aj žalovaného). Podľa Civilného sporového poriadku môže byť v neprospech žalovaného vydaný v dvoch prípadoch:
(1) Fakultatívna možnosť súdu (§273 CSP) – bez nariadenia pojednávania pri nesplnení povinnosti žalovaného podať písomné vyjadrenie k žalobe po riadnom poučení o následkoch nesplnenia tejto povinnosti, alebo
(2) Obligatórna povinnosť súdu (§274 CSP) – na pojednávaní, ak sa žalovaný nedostaví bez ospravedlniteľného dôvodu.
Vydanie takéhoto rozsudku však vyžaduje: (i) aby predmetom sporu bola žaloba na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP, (ii) riadne doručenie (ktorým sa rozume aj tzv. fikcia doručenia), (iii) jasné poučenie o následkoch a (iv) preukázanú procesnú nečinnosť.
Súd má pritom určitú mieru uváženia – napriek splneniu formálnych podmienok môže zvážiť okolnosti prípadu, predchádzajúcu aktivitu žalovaného či riziko zásahu do práva na spravodlivý proces. Uvedené potvrdzuje rozhodovacia prax Ústavného súdu SR odkláňajúca sa od formalistického prístupu k inštitútu rozsudku pre zmeškanie a uprednostňujúca zdržanlivosť pri jeho vydávaní (napr. I. ÚS 233/2019, III. ÚS 121/2021).
Pokiaľ ide o konania o ochranu osobnosti je situácia odlišná. Analýzy a odborné názory poukazujú na to, že tieto spory nie sú sporom o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, ale svojou povahou ide o spor o usporiadanie práv a povinností podľa § 137 písm. b) C.s.p. Keďže výška a samotná existencia nároku na nemajetkovú ujmu vzniká až rozhodnutím súdu, nie je vhodné – a podľa viacerých právnych názorov ani zákonne prípustné – rozhodovať vec kontumačným rozsudkom. Súd musí totiž vykonať dokazovanie k preukázaniu všetkých predpokladov zásahu do osobnostných práv – neoprávnený zásah, jeho spôsobilosť vyvolať ujmu a príčinnú súvislosť a posúdiť závažnosť zásahu, jeho pravdivosť a následky, čo je s podstatou kontumačného rozsudku v rozpore.
Praktický význam týchto limitov potvrdzuje aj nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/18/2025 z 7. augusta 2025. V ňom dovolací súd potvrdil a posilnil interpretáciu, že rozsudok pre zmeškanie by mal byť aplikovaný ako krajný prostriedok a len v prípadoch skutočnej a úmyselnej procesnej pasivity. Tento prípad tiež ilustruje, že v sporoch o ochranu osobnosti je dokazovanie nevyhnutnou súčasťou konania, ktorú nemožno nahradiť kontumačným rozhodnutím.
Pre prax to znamená, že hoci kontumačný rozsudok zostáva účinným nástrojom na zamedzenie prieťahov v bežných sporoch o plnenie, v konaniach o ochranu osobnosti je jeho použitie právne riskantné a môže viesť k zrušeniu rozhodnutia pre nedostatok hmotnoprávneho posúdenia. Súd má preto postupovať obozretne a zabezpečiť, aby bola zachovaná požiadavka spravodlivého procesu aj v prípade pasivity žalovaného.
Pokiaľ už k vydaniu kontumačného rozsudku dôjde právne prostriedky obrany sú: (1) návrh na jeho zrušenie, ak žalovaný preukáže, že zmeškanie lehoty alebo pojednávania malo ospravedlniteľný dôvod; súd posudzuje, či nečinnosť nebola úmyselná alebo zanedbateľná; (2) odvolanie, avšak len z obmedzených dôvodov — spravidla pre nesplnenie zákonných podmienok na vydanie kontumačného rozsudku (napr. nedostatočné poučenie, nesprávne doručenie, neexistencia pasivity). V určitých prípadoch môže prichádzať do úvahy aj obnova konania, ak vzniknú nové okolnosti alebo dôkazy, ktoré nemohli byť uplatnené skôr.
