Je protokol z inšpekcie práce preskúmateľný súdom?

 

Správne súdy už dlhšiu dobu nie sú v rozhodovaní o prípustnosti súdneho prieskumu protokolov z inšpekcie práce jednotné. A to predovšetkým z dôvodu nejednotného názoru na spôsobilosť protokolov zasiahnuť do subjektívnych práv kontrolovanej osoby. Napríklad z dôvodu, že podľa súdov môže ísť o opatrenie predbežnej povahy, alebo z dôvodu, že z protokolu nevyplýva možnosť vynútiť splnenie uložených (častokrát všeobecných) opatrení.

Zaujímavé bolo preto sledovať, ako sa s nastolenou otázkou vysporiada Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý v decembri minulého roku rozhodol pod sp. zn. 19SVs/2/2022.

Je škoda, že závery Najvyššieho správneho súdu nie sú ani po rozhodnutí veľkého senátu úplne jednoznačné. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že protokoly z inšpekcie práce v zásade preskúmateľné nie sú, ale možnosť ich prieskumu nemožno vylúčiť úplne, pričom posúdiť uvedené musia správne súdy v každom jednotlivom prípade zvlášť.

Podľa Najvyššieho správneho súdu opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.

Veľký senát vo svojom uznesení vyslovil niekoľko záverov, ktoré možno zhrnúť nasledovne.

  1. O protokole z inšpekcie práce možno uvažovať len ako o opatrení orgánu verejnej správy vydanom v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Protokol z inšpekcie práce nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ani rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP
  2. Aby bolo opatrenie orgánu verejnej správy opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, musí ísť o opatrenie, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Nepostačuje, ak je osoba opatrením dotknutá len sprostredkovane.
  3. Ak inšpektor v protokole konštatuje porušenie záväzných predpisov alebo kolektívnych zmlúv a podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce „nariadi odstránenie zistených nedostatkov“, potom z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, pretože „obsahom všeobecne formulovaných opatrení je len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv“.
  4. Len formálne uloženie „odstrániť zistené nedostatky“ nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov ani do subjektívneho práva kontrolovaného.
  5. Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a nie je možné úplne vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Pôjde o prípady, keď opatrenie svojím obsahom (vzhľadom na charakter v ňom uložených povinností alebo zákazov) je objektívne spôsobilé do práva, povinnosti alebo oprávneného záujmu zasiahnuť.

Záverom teda možno zhrnúť, že veľký senát kasačného súdu vzhľadom na povahu opatrenia inšpektora práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce (teda „nariadenie odstrániť zistené nedostatky“), vyslovil záver o nespôsobilosti tohto opatrenia zasiahnuť do právneho postavenia kontrolovaného subjektu.

Avšak podľa súdu „z tohto pravidla nie je možné vylúčiť výnimku, keď vzhľadom na okolnosti prípadu bude súdny prieskum opatrenia prípustný. To však posúdi správny súd na základe tvrdení žalobcu v každej konkrétnej veci.“

Podľa nášho názoru je minimálne otázne, do akej miery toto uznesenie veľkého senátu nastavilo mantinely pre rozhodovaciu činnosť súdov nižšej inštancie.

Menu