Podľa Najvyššieho správneho súdu ČR áno, ak pre to existujú legitímne dôvody.
Žalobkyňa bola prevádzkovateľkou wellness hotela s nudistickou zónou a na súde sa domáhala zrušenia rozhodnutia Českej obchodnej inšpekcie (ďalej aj „ČOI“), ktorým jej bola uložená pokuta v sume 10.000 Kč za spáchanie priestupku podľa zákona č. 634/1992 Sb. o ochraně spotřebitele, ktorého sa mala dopustiť porušením zákazu diskriminácie spotrebiteľa pri predaji tovarov alebo služieb podľa § 24 ods. 7 písm. c) v spojení s § 6 uvedeného zákona.
Inšpekcia konkrétne porušenie právnej normy videla v:
- cenníku ubytovania, v ktorom bolo okrem iného uvedené: „Pro váš klid a pohodu neumožňujeme pobyt dětem mladším 15‑ti let“, a zároveň
- v zdôvodnení konateľa žalobkyne, ktorý inšpekcii uviedol, že deti do 15 rokov neubytovávajú, pretože služby hotela sú poskytované za účelom oddychu ich klientov.
Podľa inšpekcie nebolo takto prezentované zdôvodnenie založené na objektívnych a rozumných dôvodoch a odôvodnené legitímnym cieľom.
Najvyšší správny súd sa však v zhode s krajským súdom s názorom Českej obchodnej inšpekcie nestotožnil.
Krajský súd zdôraznil, že pre posúdenie naplnenia skutkovej podstaty diskriminácie je podstatné, či sa poskytovateľ ubytovania pri obmedzovaní služieb vo vzťahu k spotrebiteľom chová predvídateľne a transparentne a či sa jedná o zastupiteľnú službu. Odvolal sa pritom na nedávny nález Ústavného súdu ČR, podľa ktorého „Zakázané podle § 6 zákona o ochraně spotřebitele není jakéhokoliv odlišné zacházení, nýbrž pouze takové, které není racionálně a ekonomicky odůvodněno a je primárně motivováno nenávistí. Odůvodněným a ústavně konformním omezením svobody podnikání a vlastnického práva podnikatelů ve vztahu k jejich spotřebitelům je zákaz diskriminace při poskytování služeb, která by mohla mít za cíl zásah do jejich lidské důstojnosti či posilování ponižujících stereotypů, a proto je jakékoli rozlišování mezi spotřebiteli zakázáno v případech tzv. podezřelých důvodů, jimiž jsou např. rasa, pohlaví nebo národnost.“
Najvyšší správny súd tiež vyslovil názor, že sledovaný cieľ, ktorým je zabezpečenie kľudného prostredia wellness hotelu, je možné považovať za legitímny.
Ďalej posudzoval otázku, či bolo možné dosiahnuť tento cieľ miernejšími prostriedkami, ktoré by predstavovali menší zásah do práv spotrebiteľa.
Podľa názoru súdu boli alternatívy navrhnuté Českou obchodnou inšpekciou nevhodné a prakticky nerealizovateľné. ČOI napríklad navrhovala oddelenie wellness zóny od ubytovania alebo vykázanie len tých detí z priestorov hotela, ktoré rušia hostí resp. pri ktorých už pri vstupe možno predpokladať, že ich rušiť budú. Pri navrhovaní uvedených alternatív sa ČOI odvolávala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 30.10.2014, sp. zn. 4 As 1/2014 – 28. Ten sa taktiež týkal obmedzenia vstupu na základe veku, avšak nie do hotela, ale do reštauračného zariadenia. Podstatný rozdiel bol preto v povahe poskytovaných služieb. Krajský súd zdôraznil, že je rozdiel, či je osoba vykázaná pri rušení hostí z reštaurácie, alebo jej je v polovici zrušený hotelový pobyt. Aj s uvedenou argumentáciou sa Najvyšší správny súd ČR stotožnil a potvrdil, že je rozdiel posudzovať služby poskytované v zariadení, kde sa hostia zdržia nanajvýš niekoľko hodín a v zariadení, v ktorom sa poskytujú ubytovacie služby. Zároveň, wellness hotel s nudistickou zónou je už zo svojej povahy zameraný na odpočinok a relaxáciu.
Záverom súdy zhodne konštatovali, že pre posúdenie danej veci bolo podstatné, že podmienky ubytovania so zákazom pre deti do 15 rokov neboli zjavne svojvoľné ani iracionálne a že žalobkyňa postupovala predvídateľne a transparentne. Najvyšší správny súd ČR teda rozhodnutie ČOI zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Podľa súdu boli opatrenia prijaté žalobkyňou primerané s ohľadom na povahu poskytovaných služieb a cieľov, ktoré sa týmito opatreniami snažila dosiahnuť.
Celý text rozhodnutia NSS ČR je dostupný napríklad TU.
