Do akej miery je súd žalobným návrhom (petitom) viazaný a aké sú formálne požiadavky na jeho zákonné vymedzenie? Nižšie v texte Vám prinášame odpovede na položené otázky aj s odkazom na príslušnú judikatúru súdov.
Upätosť súdov na povinnosť procesnej strany formulovať petit do najmenších detailov s poukazom na pomyslenú doslovnú viazanosť súdov znením petitu a povinnosťou toto znenie doslovne prebrať do výroku rozhodnutia, nie je správna.
A to z dôvodu, že obsah žaloby a predmet konania nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami (opísaním skutkového deja). Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/268/2019).
Požiadavky na formu petitu žaloby stanovujú procesné predpisy a s nimi súvisiaca judikatúra súdov. Napríklad podľa § 132 ods. 1 CSP je potrebné v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania, uviesť označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Civilný sporový poriadok tak nestanovuje presnú štruktúru žalobného návrhu (petitu), avšak podľa všeobecne uznávaného výkladu by mal byť petit určitý, zrozumiteľný a tým aj vykonateľný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 192/2015).
Pri posudzovaní určitosti, úplnosti a zrozumiteľnosti petitu by však mali súdy prihliadať tak k druhu žaloby, ako aj k typu konania, k povahe práva a právneho odvetvia, ktoré sa veci týkajú a k odbornej terminológii (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/171/2021).
Civilný sporový poriadok v § 132 ods. 1 nestanovuje presnú štruktúru žalobného návrhu. Z petitu musí byť jasné iba to, čoho sa žalobca domáha a od toho sa potom odvíja všeobecne uznávaný výklad, že žalobný návrh (petit) musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný, lebo sú ním určené hranice, v ktorých sa môže súd pri rozhodovaní v priebehu konania pohybovať a ktoré môže prekročiť len za podmienok uvedených v ustanovení § 216 ods. 2 CSP (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/171/2021).
Petit ani nemusí byť zreteľne oddelený od ďalších častí žaloby, nemusí mať ani určitú predpísanú formu, iba zo žaloby ako celku musí byť jasné, čo je žiadané. S ohľadom na určitosť petitu ide o to, do akej miery môže súd tento petit modifikovať, teda do akej miery je ním viazaný, t. j. je povinný navrhovaný petit prevziať. Platí všeobecné pravidlo, že súd musí z hľadiska obsahového petit plne vyčerpať, ale nesmie ho prekročiť, čiže návrhom žalobcu na znenie výroku jeho rozhodnutia nie je viazaný (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/171/2021).
Zákonná požiadavka, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. „Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.“ (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/254/2009).
Súd nie je do najmenšieho detailu viazaný žalobou, resp. jej petitom, ale môže ho modifikovať tak, aby mohol pre žalobcu prisúdiť ním žiadaný nárok, pretože len súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, aby vyriešil predmet sporu medzi jeho stranami. „Účelom civilného procesu je riešiť spory a prinášať spravodlivosť, a nie to, aby sa z neho samotného stal zmysel celého konania.“ (sp. zn. 4Cdo/198/2019 ).
Záver:
Žaloba je procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa jeho obsahu. To znamená, že predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý je tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh a ktoré umožňujú súdu, aby jeho nárok právne kvalifikoval.
Petit žaloby tak, ako ho žalobca formuluje v podanej žalobe, by mali súdy posudzovať predovšetkým z hľadiska jeho obsahu. Teda či je v žalobe dostatočne zrozumiteľne, presne a určito vyjadrené, čoho sa žalobca domáha a čo žiada. Súdy pritom nemusia takto žalobcom naformulovaný petit do výroku svojho rozhodnutia prevziať doslovne, ale postačí, ak vo výroku ostane zachovaná jeho podstata a zmysel. (rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo 219/2007).
