Krajský súd v Bratislave vo veci sp. zn. 8CoPr/4/2022 rozhodoval, či v situácii, keď došlo v priestoroch zamestnávateľa k fyzickému napadnutiu zamestnanca iným zamestnancom, pričom mu bolo spôsobené ťažké ublíženie na zdraví, došlo zároveň k pracovnému úrazu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že poškodenie zdravia je pracovný úrazom.
Dôležité pritom bolo posúdiť činnosti poškodeného zamestnanca tesne pred vznikom pracovného úrazu. Podľa § 195 ods. 2 ZP je pracovným úrazom také poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
V danom prípade žalobca riadne nastúpil do zamestnania. V čase o cca 17.45 hod. v šatniach žalovaného určených na prezlečenie zamestnancov do pracovných úborov došlo k fyzickému útoku na žalobcu zo strany iného zamestnanca. V dôsledku tohto útoku na žalobcu mu bolo spôsobené ťažké ublíženie na zdraví s dobou liečenia 46 dní.
Svedkovia uviedli, že k útoku došlo v momente, keď žalobca prišiel do šatne, položil si tašku na lavičku a vtedy útočník napadol. Prvostupňový súd ustálil, že žalobca síce bol v šatni žalovaného, avšak iba prišiel do tohto priestoru a nezačal sa ešte prezliekať. Podľa súdu úkony potrebné pred výkonom práce sú aj úkony spojené s prezlečením zamestnanca a s kontrolou pracovných prostriedkov. Takúto činnosť však žalobca ešte nevykonával, iba sa dostavil na pracovisko. Nevykonával teda úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nesporne v prípade žalobcu došlo u neho k úrazu, avšak v čase, keď zamestnanec neplnil pracovnú úlohu ani nevykonával činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, a preto teda nejde o pracovný úraz.
Krajský súd s právnym názorom prvostupňového súdu nesúhlasil, pretože:
- Súd prvej inštancie vyložil uvedené ustanovenie ZP príliš reštriktívne, keď považoval za úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh len samotný akt prezliekania sa. Žalobca vošiel do šatne určenej žalovaným ako zamestnávateľom na prezliekanie do pracovného odevu pred začiatkom pracovnej zmeny, zložil a odložil si tašku na lavičku a pristúpil k svojej skrinke. V momente, kedy bol napadnutý iným zamestnancom, plnil pokyny žalovaného ako svojho zamestnávateľa prezliecť sa pred nástupom na zmenu do pracovného odevu a tento jediný zámer sledoval, keď sa riadne dostavil do šatne, odložil si tašku a pristúpil ku svojej šatňovej skrinke.
- Dostavenie sa do šatne so zámerom prezlečenia do pracovného odevu bola činnosť žalobcu nevyhnutne vyžadovaná povahou práce a pokynmi žalovaného ako zamestnávateľa, súvisela s prezliekaním sa do pracovného odevu, bola vykonávaná v priestoroch, kde sa už bol žalobca povinný riadiť pokynmi žalovaného a bola objektívne vykonávaná v prospech žalovaného ako zamestnávateľa. Žalobca sa v tomto smere svojím konaním nedopustil žiadneho excesu.
S ohľadom na uvedené odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že v danom prípade utrpel žalobca pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný, teda zamestnávateľ.
