Trest prepadnutia majetku predstavuje zásah do vlastníckeho práva právoplatne odsúdenej osoby – páchateľa trestného činu, ktorému súd zasahuje do jeho vlastníckych práv k nadobudnutému majetku. V právnom štáte by k takémuto represívnemu zásahu do základných ľudských práv a slobôd malo dochádzať predovšetkým za účelom odňatia majetku odsúdeného získaného protiprávnou činnosťou a následne výchovným spôsobom pôsobiť na osobu právoplatne odsúdeného páchateľa.
Trest prepadnutia majetku upravuje ustanovenie § 58 a § 59 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len „Tr. zák.“).
Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 23.09.2023 Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 1/2021-164 rozhodol, že ustanovenia § 58 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd v odôvodnení nálezu poukazuje na rozdiel, ktorý vyplýval z napadnutých ustanovení Trestného zákona medzi obligatórnou konfiškáciou ustanovenia § 58 ods. 2 Tr. zák. a to v prípade preukázania, že páchateľ aspoň časť majetku, zodpovedajúcu značnému rozsahu, nadobudol spáchanou trestnou činnosťou resp. z jej výnosov a konfiškáciou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 58 ods. 3 Tr. zák. obligatórna vždy, v prípade odsúdenia páchateľa za konkrétny trestný čin v právnej kvalifikácii bez ohľadu na nelegálny zisk.
V zmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ústavný súd SR konštatuje, že uloženie trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 2 Tr. zák. predpokladá aj splnenie materiálnej podmienky spočívajúcej v okolnosti, že „páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z výnosu z trestnej činnosti“, v prípadoch podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. sa takáto podmienka nevyžaduje.
Podľa konštatácie Ústavného súdu SR je jedným zo základných východísk v tomto prípade princíp ochrany legálne nadobudnutého majetku.
V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR ochranu nepožíva majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom, pričom platí, že majetok nadobudnutý v súlade s právnym poriadkom ochranu používa a je možné doň zasiahnuť len ústavne prípustným spôsobom, t.z. len spôsobom právnej istoty, ktorý rešpektuje aj princíp proporcionality.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že trest prepadnutia majetku bude možno aplikovať len vo vzťahu k tým nehnuteľným, hnuteľným a peňažným prostriedkom, pri ktorých zistené skutočnosti preukázateľne nasvedčujú tomu, že sú nástrojom alebo výnosom z trestnej činnosti.
Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy SR len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.
Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Podľa čl. 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej Únie (2016/C 202/02) (ďalej len „Charta“) každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.
Podľa čl. 49 ods. 3 Charty prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu.
Podľa čl. 52 ods. 1 Charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.
Zohľadňujúc predmetné súvislosti je nutné spomenúť aj Smernicu Európskeho parlamentu a rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii, nakoľko podľa čl. 2 ods. 3 Smernice o zaistení majetku sa prostriedkami rozumie „akýkoľvek majetok, ktorý bol akýmkoľvek spôsobom, celkom alebo sčasti, použitý alebo určený na spáchanie trestného činu alebo trestných činov“.
Stotožňujúc sa s vysloveným názorom Ústavného súdu SR, že „v trestnom zákonodarstve právneho štátu nie je trest sám osebe účelom a nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin“, je potrebné poukázať aj na zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák., konkrétne však k ods. 3, podľa ktorej má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, čiže jasnú personalizáciu trestu. Taktiež pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zásade úmernosti prihliada na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku páchateľa, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na samotnú osobu páchateľa, jeho majetkové pomery a v neposlednom rade možnosť jeho nápravy (ods. 4).
Už samotný Ústavný súd SR v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 konštatoval, že trest má byť úmerný vzniknutej škode, ktorú páchateľ spáchaným trestným činom spôsobil. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv a slobôd páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia a posúdenia všetkých okolností konkrétneho skutku a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania, a preto trestnú represiu je nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere.
V poslednom období nie len v odbornej, ale aj „laickej“ verejnosti rezonujú témy porušovania princípov právneho štátu, a to v dôsledku excesívneho a vo veľkej miere intenzívneho „nadužívania“ nástrojov trestného práva.[1] Nepochybne medzi takéto nástroje patrí „nadkvalifikácia“ skutku, ktorej následkom je v súvislosti s výkonom právomoci verejných činiteľov zmarenie či sťaženie uplatňovania základných práv a slobôd obvinených. Taktiež medzi takéto nástroje môžeme zaradiť častokrát „nadužívané“ väzobné stíhanie, primárne určené na dohadovanie spolupráce obvinených osôb tzv. „kajúcnikov“, čo v desiatke prípadoch ich nezákonnosť konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky.[2] Najväčšia pozornosť sa však sústredila práve na inštitút zaistenia resp. následný trest prepadnutia majetku ako na jednu z možných foriem nátlaku na obvinenú osobu k dosiahnutiu „spolupráce“ s orgánmi činnými v trestnom konaní.
Predmetný nález Ústavného súdu SR však konštatoval protiústavnosť generálnej konfiškácie majetku a z tohto dôvodu už aj v prípadoch, ak sa jedná o právoplatne skončené trestné veci, kde bol trest prepadnutia veci uložený podľa § 58 ods. 2 alebo ods. 3 Tr. zák., možno zo strany odsúdených osôb predpokladať podávanie návrhov na povolenie obnovy konania.
V zmysle vyššie uvedeného je nutné poukázať na ustanovenie § 93 ods. 1 zákona o ústavnom súde (zákon č. 314/2018 Z.z.), ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu je dôvodom na povolenie obnovy konania.
Obnova konania sa teda bude týkať iba prípadov, v ktorých právoplatne uložený trest prepadnutia majetku nebol ešte vykonaný. V prípade, ak bol právoplatne uložený trest prepadnutia majetku, nasleduje konkurzné konanie podľa § 107a zákona o konkurze (zákon č. 7/2005 Z.z. a § 423 Tr. por.) s tým, že vykonaným trestom prepadnutia majetku bude zrejme až situácia, ak bol tento konkurz skončený. Pokiaľ skončený nebol, potom nebol ešte trest prepadnutia majetku vykonaný a obnova konania prichádza do úvahy.[3]
Použitá literatúra
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: PL. ÚS 1/2021-164 zo dňa 27.09.2023
Charta základných práv Európskej únie (2016/C 202/02)
Smernica Európskeho parlamentu a rady 2014/42/EÚ z 03.04.2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii
Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon
Zákon č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Odborné články
https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/link/display/584001/_event
Odkazy
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 299/2021 zo dňa 30.09.2021
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 33/2021 zo dňa 13.05.2021
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 29/2015 zo dňa 18.02.2015
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 452/2020 zo dňa 30.03.2021
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 288/2021 zo dňa 14.10.2021
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 347/2021 zo dňa 14.10.2021
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 523/2021 zo dňa 12.11.2021
[1] https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/link/display/584001/_event
[2] Nález Ústavného súdu SR sp. zn.: II. ÚS 299/2021, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 33/2021, Nález Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 29/2015, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 452/2020, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 288/2021, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 347/2021, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 523/2021
[3] http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1289-nalez-ustavneho-sudu-sr-o-treste-prepadnutia-majetku-ukladaneho-podla-58-ods-2-ods-3-tr-zak-a-moznosti-obnovy-konania
